DETVA. Prístup k vode je základom našej existencie. Túto skutočnosť si ľudia vždy uvedomovali. A svoje sídla preto stavali v blízkosti vody. Keď ju poruke nemali, museli sa k nej prekopať. Kopali sami, alebo na to využili Omara, ako v Trenčíne. Omar pre lásku ku krásnej Fatime, ktorá bola zajatkyňou trenčianskeho hradného pána Štefana Zápoľského, bol ochotný pristúpiť aj na to, že do skaly na Trenčianskom hrade vykope studňu. Tri roky kopal so svojimi druhmi, až skala skutočne vydala vodu. Kým Zápoľský využil na vykopanie studne zúfalého Turka, naše možnosti sú trochu iné. Keď chceme studňu, obrátime sa na studniara.
Sedemnásť metrov
Klasické studne pri domoch, ktoré v minulosti ľudia kopali ručne, nahradili v posledných rokoch vrty široké pár centimetrov. Tie privádzajú vodu aj z hĺbky niekoľkých desiatok metrov.
Studne s priemerom 127 centimetrov už nevŕta takmer nikto. Okrem Petra Kurica z Detvy, ktorý sa živí práve vŕtaním širokých studní. Pri takomto rozmere je obmedzovaný hĺbkou, viac ako sedemnásť metrov sa do zeme nedostane, aj to v prípade vrtáka širokého 90 centimetrov. Väčšinou to na studňu stačí. Jej prednosti oceníte, keď vypnú elektriku. Pri hĺbkovom vrte ste odkázaní na elektrické čerpadlo, širokú studňu môžete použiť aj bez nej. Navyše ju môžete kedykoľvek prečistiť a aj prehĺbiť.
Podobné vrtáky a stroje sa používajú napríklad pri výstavbe diaľnic na vŕtanie pilótov. Ich práca je ale taká drahá, že studňu by si nimi nedal nikto vŕtať. Navyše, ide o tridsaťtonové pásové stroje, ktoré by vám na dvore urobili poriadny neporiadok. Rozmery stroja niekedy limitujú aj Petra Kurica, nie všade sa s ním dostane. Výhodou je, že má pätnásť ton a je na kolesách. Nevýhodou zasa je, že ho musí prevážať trailerom, pretože na cestu s ním ísť nemôže.
Prútikár
Studniar z Detvy vodu sám nehľadá, na to využíva služby prútikára. Priznáva, že keby nemal prútikára, nemal by ani toľko roboty. „Stopercentný nie je ani tip od prútikára, môže ho pomýliť nejaká anomália v zemi. Už sa mi niekoľkokrát stalo, že som vŕtal zbytočne,“ dodáva Kuric. V súčasnosti má prútikára, ktorému zatiaľ vyšlo všetko. Povie nielen to, kde treba kopať, ale aj v akej hĺbke je voda.
V našom regióne zatiaľ nie je až taký problém nájsť vodu. Peter Kuric kope studne iba štyri roky, a preto nemôže porovnávať, aké to bolo pred desaťročiami. „Keď celé leto neprší, tak je menej vody v spodných jazerách. Za vodou musíme ísť hlbšie,“ vysvetľuje.
V Anglicku
Vŕtanie studní je pre neho živobytím, ku ktorému sa dostal náhodou. Jeho bager Atlas nie je špeciálnym zariadením na vŕtanie. To z neho robí prídavná prevodovka, ktorú si Peter Kuric kúpil v Anglicku, kde robil zvárača práve vo firme, ktorá ich vyrábala. Spolu s prevodovkou si domov doviezol aj špeciálne vrtáky. Dva roky čakali doma, kým k nim dokúpil vhodný bager. Studne začal vŕtať v roku 2012.
„Keď som odchádzal domov, nevedel som, čo budem robiť. Potom mi napadlo, že by som mohol skúsiť niečo podobné robiť doma,“ prezradil. Dnes to považuje za osud.
Na svoju studňu nemá čas
Sezóna vŕtania studní sa mu už začala, hoci sám hovorí, že zamrznutá pôda nie je pre stroj žiadnym problémom. Veď zem u nás zamŕza najviac do tridsiatich centimetrov, a to vrták ľahko zvládne.
Samotné vŕtanie studne a položenie skruží vyjde pri hĺbke desať metrov na tisícku. Obyčajne to urobí za jeden deň aj s položením betónových skruží. Samozrejme, za predpokladu, že je pôda bez skál a nevyskytnú sa iné problémy. Vŕtal už aj do pieskovca, čo trvalo dva až tri dni.
Ako to už býva, sám Peter Kuric má doma vodu z vodovodu. Prútikár mu síce už označil miesto, kde by si studňu mohol vykopať, no zatiaľ na to nemal čas.
