ZVOLEN. „Prečo tu nie sú žiadne školy? Prečo ich sem neprivedú?“
Slová vypočuté z námestia vo Zvolene by som mohol nechať bez povšimnutia. Keby nebol 14. marec. Musím súhlasiť s nespokojným chlapom.
Áno, je pondelok 14. marec a vo Zvolene znejú básne a slávnostné príhovory. Kým na Slovensku sa oficiálne tento deň už dávno neoslavuje, vo Zvolene je to iné. Tradícia trvá už sedemdesiatsedem rokov.
Neľakajte sa, Zvolen nie je iný ako zvyšok krajiny, to len dejiny sa s týmto dátumom pod Pustým hradom trochu pohrali.
Prvých päť rokov sa nieslo v znamení osláv vzniku Slovenského štátu. Toho štátu, ktorý našim predkom darovali nacisti, a tak to s ním aj vyzeralo. Hitlera by sme mohli pokojne pokladať za krstného otca, no trochu by sme mu krivdili. Pravdou je, že bol jeho otcom.
Šiesty rok zvolenských osláv v roku 1945 už nebol podľa plánov predstaviteľov štátu. Polovicu krajiny kontrolovali sovietske vojská, tú druhú stále držali Nemci. Práve 14. marca tí prví s výdatnou pomocou rumunských vojakov vyhnali zo Zvolena tých druhých, a tak sa tento dátum stal významným dňom v histórii mesta. A Zvolen mal dôvod pokračovať v oslavách ďalej, aj keď ich charakter sa zmenil. Iní boli aj rečníci.
Oslavy oslobodenia Zvolena sú obyčajne kópiou tých spred roka. Dokonca ani prejavy nikto nemení, veď čo nové povedať o udalostiach spred sedemdesiatich rokov. Odchádzajú tí, čo si ešte pamätali a my pomaly zabúdame. A možno by sme čoskoro aj zabudli, keby hnedý mrak z Banskej Bystrice netienil už pár dní nad celým Slovenskom. Nie, slnečné lúče ešte stále bezpečne prejdú, no dokedy, to nikto nevie. Bojím sa, že zvolenský 14. marec môže opäť zmeniť rečníkov.
