ZVOLEN. Z galérie významných osobností slovenského národného hnutia druhej polovice 19. storočia si teraz pripamätajme Mikuláša Štefana Ferienčíka, ktorého politická, novinárska a spisovateľská práca značne zasiahla do formovania sa politického organizmu slovenského národa...
Na začiatku revolučných rokov 1848 až 1849 prenasledovali mnohých slovenských národovcov, predovšetkým tých, čo sa 10. mája 1848 zúčastnili schôdze v Liptovskom Svätom Mikuláši a zosnovali
Žiadosti slovenského národa. Na Štúra, Hurbana a Hodžu vydali zatykač; pred uväznením sa však museli skrývať aj ďalší, medzi nimi i Mikuláš Štefan Ferienčík, štúrovský spisovateľ, redaktor a národný buditeľ, rodák zo Zvolena.
Ukrýval sa v Očovej
Nočnou hodinou prišiel do rodného mesta, no zdržal sa len chvíľu. Doma ešte čulá mama okamžite pochopila situáciu, zbalila najnutnejšie veci a potom odišli do Očovej. Tam sa mladý Ferienčík ukrýval v starom mlyne svojho otčima niekoľko mesiacov.
Potom však prišli slávne revolučné dni a on sa stal dobrovoľníckym kapitánom...Už počas štúdií na lýceách sa Ferienčík prejavoval ako agilný publicista a organizátor. Jeho literárne dielo tvorí niekoľko básní, štrnásť dramatických útvarov (prevažne veselohry, z ktorých dve tretiny zostali v rukopisoch), viac ako dve desiatky prozaických prác a novinárske články.
Písal romantické ľúbostné poviedky, ľudovýchovnú prózu, spoločenské poviedky a novely – knižne vyšli iba „Jedľovský učiteľ“ (1862, 1899, 1923, 1935, 1962), „V zákutí svetla“ (1920) a divadelná hra „Pravda predsa zvíťazí“ (1882).
Nebol vedúcou osobnosťou literatúry, ale jeho práce publikované v časopisoch považovali súčasníci za časť oficiálneho prúdu slovenskej prózy v matičnom období, sám svojej literárnej tvorbe určil nielen zábavný, ale i dôležitý národno-výchovný cieľ.
Tento rodák zo Zvolena – narodil sa tu 1. augusta 1825 (niekde sa uvádza 30. júl 1825) – zomrel pred 135 rokmi ako 55-ročný v Martine, 3. marca 1881.
Redaktor, publicista, politik
Mikuláš Štefan Ferienčík už ako 21-ročný vydával v Levoči rukopisný zábavník „Živuot 1846“ a pri novinárskej profesii zostal až do svojej smrti.S jeho menom je spojené redigovanie najvplyvnejších a najväčších slovenských politických novín – Pešťbudínskych vedomostí a Národných novín, redigoval Národného Hlásnika a na konci svojho života aj Orla.
Významným sa stal najmä ako politik – novinár. Jeho politická angažovanosť vyplývala predovšetkým z redaktorskej profesie, pretože ako redaktor najvychýrenejších slovenských politických novín sa musel zákonite a taktiež aktívne podieľať na tvorbe národno-politických koncepcií.
Svojimi názormi sa Ferienčík prezentoval na stránkach novín, v korešpondencii i na rôznych poradách a zhromaždeniach. Bol typom racionálneho politika a prikláňal sa k názorom, že sa treba opierať o vlastné sily, nečakať pomoc ani z Viedne ani z Pešti...
Od roku 1850 robil civilného sčítacieho komisára vo Zvolenskej stolici, potom adjunkta v Banskej Štiavnici a Brezne, od roku 1853 aktuára v Nových Zámkoch, od roku 1856 bol slúžnovský adjunkt v Brezne, potom sa v Budíne venoval literárnej práci, od roku 1862 ako štátny úradník v Rimavskej Sobote, krátko radca Miestodržiteľskej rady v Budíne a od roku 1870 až do svojej smrti bol jeho pôsobiskom Turčiansky Svätý Martin.
Autor: Pavol M. Kubiš
