ZVOLEN. Tento týždeň vychádza unikátna kniha Poľana, sopečné srdce Slovenska z pera Petra Urbana. V edícii Vrch a jeho ľudia ju vydáva Vydavateľstvo Matice slovenskej v Martine. Odborníkmi i laickou verejnosťou dlho očakávanú publikáciu uvedú do života ešte tento mesiac.
Mnohorozmerná pútavá kronika našej najväčšej sopky, charakteristickej dominanty stredného Slovenska, opisuje vznik polianskeho stratovulkánu a jeho modelovanie majstrovskými nástrojmi prírody, pozoruhodné lesy a pralesy, klenoty z ríše rastlín a živočíchov. Predstavuje ľudí Poľany i kraja pod ňou – od pradávnych obyvateľov, cez lovcov zveri, uhliarov, drevorubačov, osadníkov i pastierov, tradičnú kultúru, vrátane jedinečného folklóru. Odhaľuje aktivity bádateľov a výskumníkov, pozoruhodné príbehy chát, turistov, lyžiarov a horolezcov na svahoch a zrázoch legendárneho vrchu. Rozpráva tiež o jeho ochrane, či o slávnej lež zašlej ére úzkokoľajných lesných železničiek, baní a hút.
Začínal povesťami
Peter Urban má za sebou už bohatú publikačnú činnosť. Vydal niekoľko zbierok povestí a v edícii Vrch a jeho ľudia mu vyšla kniha Ďumbier, najvyšší z Nízkych... . Doterajšia publikačná činnosť bola akousi prípravou na Poľanu. Prvá kniha, Čertova svadba, obsahovala povesti z okolia Brezna, kde sa autor narodil. „Už tam bolo veľa povestí týkajúcich sa Poľany. Neskôr prišli ďalšie knihy, do ktorých sa viac či menej dostalo aj niečo polianske,“ hovorí autor.
A potom napísal a zostavil Ďumbier, keď sa s Vydavateľstvom Matice slovenskej dohodol na edícii Vrch a jeho ľudia. Predstava vydavateľa bola trochu iná, malo sa začať Kriváňom, no ten potrebuje dlhšiu prípravu. A popri svojej práci na univerzite v Banskej Bystrici má autor predsa len trochu obmedzené možnosti.
Ďumbier bol prvou srdcovkou rodáka z Brezna. Rozprestiera sa severne od Brezna, logicky po ňom prišiel pohľad južným smerom, a tam sa zasa nachádza Poľana. Jeho druhá srdcovka.
Poľana vychádza nielen v rovnakej edícii ako Ďumbier ale má aj rovnaké rozloženie. „Asi polovica knihy je venovaná vrchu a prírode a druhá polovica zasa ľuďom. To čo som mal pri Ďumbieri zložitejšie, teda časť o ľuďoch, bola pri Poľane takmer hračka. Veď Poľanu nemožno vnímať bez Podpoľania a tam je to nesmierne bohaté,“ vysvetľuje autor.
Od básnikov až po vedcov
Poľana nemá formu monografie, je to skôr také „pele – mele“. Sú tam odborné články aj voľné rozprávanie. Popri autorovom texte je v nej množstvo citátov od básnikov až po vedcov. „Pôvodne som mal predstavu, dať tam menej citátov, no načo by som mal ja niečo vymýšľať, keď to už niekto iný pekne napísal,“ dodáva s úsmevom Peter Urban. Veľmi veľa citácii je z monografie Detva od Karola Medveckého. Zámerne ich nechal v pôvodnej podobe.
Rovnakým pravidlom sa riadil aj pri výbere fotografií, v knihe preto uverejnil fotky viacerých autorov.
Materiálov o prírode mal veľa, viac sa preto zameral na zháňanie informácií z oblastí, ktoré sám nemal až tak pokryté, ako napríklad z folklóru či tradičnej ľudovej kultúry.
Takmer dvesto strán
Sen, vydať knihu o Poľane, začal snívať pomaly už pred štvrťstoročím, keď pracoval na Správe chránenej krajinnej oblasti Poľana. Gro knihy má pripravené už asi dva roky. Vydavateľstvo čakalo na podporu z ministerstva kultúry, až potom sa rozhodlo do toho ísť. A až potom sa ukázalo, s akým rozsahom strán môže autor rátať. Pri zostavovaní nemal vôbec problém s písaním, ba práve naopak. Problémom bolo, čo z rukopisu knižky vyhodiť. Veď materiálov mal minimálne na päť kníh.
„Vedel by som knihu vydať aj sám, no to by som musel nechať svoju prácu v škole, venovať sa vydávaniu a potom, samozrejme, aj distribúcii. Na to nemám čas a popravde ani chuť. Takto to mám jednoduchšie,“ dodáva Peter Urban.
