DOBRÁ NIVA. Ekoterorizmus, lynčovanie prírody, zničená zem. Aj takto označujú pobúrení ľudia na sociálnych sieťach nedávny výrub náletových drevín v chránenom areáli európskeho významu Gavurky pri Dobrej Nive.
Najväčší dubový panónsky háj je slovenským unikátom, ktorý zaujíma vedcov z celého sveta, chodia tam študovať dvestoročné duby a jedinečné biotopy.
Šíria sa fotografie
Fotografie s kopami dreva po vypílení drevín, ktoré sa šíria Facebookom, vyvolali rozporuplné reakcie. Väčšina zásah odsudzuje, argumentujú, že bol necitlivý. Menej je tých, ktorí ho obhajujú. V poriadku je aj podľa ochranárov.
„Dubový areál vznikol pastvou, preto v ňom stromy rastú nariedko. Keďže ho zvieratá nespásajú v dostatočnej intenzite, vznikajú v ňom zárasty, ktoré sa musia odstraňovať, aby sa zachoval otvorený charakter územia,“ vysvetlil ekológ Michal Wiezik z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý si šiel podozrenia na neadekvátny zásah preveriť.
„Ak sa pri výrube kríkov, zväčša trnkových a šípkových, nachádzali uprostred mladé duby, dbalo sa, aby sa nepoškodili,“ dodal Wiezik.
„Štruktúra stromov, aká tam je, vzniká len v prípade, že rastú takto nariedko od seba. V normálnom hustom lese takéto stromy nenájdete, pretože sa ťahajú do výšky. Keďže v Gavurkach nemajú konkurenciu v okolitých stromoch, ťahajú sa do šírky.“
Vlk chce šetrenie
„To, čo sa tam teraz vyrúbalo, pestovala príroda desiatky rokov. Teraz vzniká svet, ktorý si vymyslel človek, nie príroda. Nik nechce vidieť, čo robí príroda, ak človek nerobí nič. To nie je fanatizmus. Tá krajina by vyzerala tak, ako si nikto z vás a nás nevie ani predstaviť,“ myslí si šéf Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč.
Na Facebooku avizoval, že v tejto veci dajú podania na inšpekciu, políciu aj na orgány ochrany prírody. „Hlavným dôvodom takýchto výrubov sú extrémne dotácie na spaľovanie štiepky vo výške 70 eur za kubík. Dôvody na výrub sa za také peniaze vždy nájdu, aj pod pláštikom vylepšovania prírody,“ napísal. Spojiť s ním sa nám nepodarilo, na našu otázku neodpovedal.
Gavurky predstavujú zvyšok pôvodných dubových pasienkov, ktoré z nášho územia už takmer vymizli v dôsledku postupných zmien v poľnohospodárskej činnosti. (zdroj: Pavel Albert)„Vyšetrovanie nezistí nič, pretože sa tam nič nelegálne nedialo. Nejde o rezerváciu, zásahy v tomto háji sú povolené a navyše sú potrebné,“ pripomenul Wiezik.
V prenájme
„Tá drevná hmota nie je taká hrubá a drevná štiepka taká lukratívna, vhodná je skôr možno na kompost,“ mieni Martin Krúdy, starosta Dobrej Nivy, ktorej územie Gavuriek patrí.
Územie obec prenajala lokálnemu farmárovi, profesijne veterinárnemu lekárovi. „To už sú roky, odvtedy som už tretím starostom,“ objasnil Krúdy.
„Podľa dohody s CHKO Poľana musí zabezpečiť, aby háj nezarastal. Pôvodne mal v areáli chovať kozy a ovce, ktoré by náletové dreviny spásali, no od ich chovu napokon upustil. Chová tam dobytok, ktorý háj od náletov až tak nevyčistí, ale to nie je v našej kompetencii. Nájomné platí, dôvod na vypovedanie zmluvy z našej strany teda nie je. Všetko ostatné je už záležitosťou CHKO Poľana,“ objasnil.
Čistenie hája nie je podľa neho lukratívnou záležitosťou, viaceré oslovené firmy do toho ani nešli. „Je pravda, že pôda nebola zamrznutá, takže v nej zostali stopy po mechanizmoch, ale to dáme do poriadku,“ povedal Krúdy.
„Aj keď došlo k narušeniu pôdneho typu, v priebehu jednej vegetačnej sezóny sa zregeneruje. Žiadne trvalé následky tam neočakávame,“ doplnil Wiezik.
Mimo vegetačného obdobia
Výruby nežiaducich drevín sa robia v mimo vegetačnom období, čo je čas od polovice novembra do polovice marca. Čistenie pasienkov v čase zvyčajných mrazov pozastavila Slovenská inšpekcia životného prostredia.
„Štátna ochrana prírody územie pravidelne kontroluje a monitoruje a my len dúfame, že to obhospodarovateľa územia neodradí a naďalej ho nechá citlivo spásať. Alebo sa nájde pár iniciatívnych dobrovoľníkov, ktorí namiesto vyvolávania zbytočnej paniky pridajú ruku k dielu a reálne pomôžu chránenému územiu,“ okomentovala reakcie na sociálnych sieťach riaditeľka CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová.
Ak budú podľa nej neprekonzultované a nepremyslené ataky verejnosti pokračovať, je možné, že manažment územia, teda pasenie, kosenie a čistenie pasienku, ktorý doteraz robil užívateľ, natrvalo zanikne.
„Môže dôjsť k využívaniu územia neprimeraným spôsobom, pričom sa ohrozí jeho zachovanie. Príkladmi takejto negatívnej genézy sú napríklad osudy obdobných chránených území Vereš, Svetlianska cerina a Kurinecká dubina,“ dodala Fabriciusová.
