ZVOLEN. Pozoruhodné a zaujímavé menšie prevažne cirkevne stavby a iné objekty i umelecké diela textom a fotografiami predstavuje Pavol Škubla v novej knihe Zvonice, kostoly a kalvárie Slovenska.
Jej podtitul Morové stĺpy, drevené kostolíky, kaplnky, božie muky nevystihuje celý obsah, pretože sú v nej aj lurdské jaskyne, kláštory, lapidáriá, rotundy, maľované a iné kríže, mosty, epitafy, vitráže, erby, sochy či nástenné a iné maľby.
V takmer každej dedine
Podľa Magdalény Gocníkovej z vydavateľstva Perfekt, ktoré knihu vydalo, autor precestoval krížom-krážom Slovensko. Dôverne ho pozná a z vyše 400 miest, mestečiek, dediniek i malých osád vybral veci, na ktoré nielen ich obyvatelia majú právo byť pyšní. A nie iba preto, že niektoré sú aj kultúrne pamiatky.
Kniha formou cestopisu zároveň predstavuje remeselnú zručnosť našich predkov, ktorí premenili kameň, drevo a iný materiál na výnimočné stavby a umelecké artefakty. Niektoré poklady našej histórie sú všeobecne známe, iné sú trochu zabudnuté v neznámych končinách.
"Sú tu všetky tie drobné malé klenoty, o ktorých sa nehovorí vo veľkých knižkách. Pán Škubla špeciálne vyhľadal všetko, čo je takou perlou alebo perličkou a nájde sa takmer v každej dedine na Slovensku. Takže je určená všetkým obciam a mestečkám, na ktoré sa zabúda pri zostavovaní encyklopédií, kde ich vzácnosti prekryjú veľké a známe objekty," uviedla pre TASR Gocníková.
Prečo ženy v Očovej udržujú tradície vyšívania chrámových prestieraní krivou ihlou
Čitateľ sa dozvie, že najstarší rímsky nápis na Slovensku je v murive kostola v Boldogu, ako vyzerá pamätná tabuľa geometrického stredu Európy v Kremnických Baniach, že kostol v Kaplnej sa považuje za prvú gotickú stavbu u nás, prečo ženy v Očovej udržujú tradície vyšívania chrámových prestieraní krivou ihlou, kde je najkrajšia kalvária, že v Očkove je priehľadne zakrytá kniežacia mohyla, pri Rotunde sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici je replika dreveného obydlia z 9. storočia, alebo, prečo sa vyrezávané a maľované
detvianske kríže stali súčasťou symbolického cintorína pri Popradskom plese.
V kostole v Pôtri možno obdivovať oltár v štýle manierizmu a maľovaný drevený renesančný strop s kvetinovými vzormi, v púťovom mieste Studnička v Starých Horách zasa široké ružencové schody
z červeného kameňa, v obci Leles 70-metrový kamenný Most sv. Gottharda zo 14. storočia.
Najstarší tretí záznam je v Sebechleboch
Najstarší drevený kostol z druhej polovice 15. storočia v Hervartove výnimočne patriaci rímskokatolíckej cirkvi nemá ikonostas, ale iné sakrálne vzácnosti. Autor informuje aj o rôznych ďalších zaujímavých súvislostiach v obciach a mestách. Napríklad, že v Sebechleboch majú tretí najstarší (z roku 1219) písomný záznam o pestovaní viniča na Slovensku.
Vyše 250-stranová kniha je členená podľa troch zemepisných častí, od západoslovenskej obce Michal na Ostrove cez stredné Slovensko až po dedinu Príkra. Tá je typickým príkladom vyľudňovania obcí na severovýchodnom Slovensku, keď v roku 1940 v nej žilo 160 obyvateľov a pri poslednom sčítaní v roku 2013 tam už bolo iba osme ľudí.
