ZVOLEN. Aplikácie. Slovo, ktoré pred pár rokmi nebolo bežnou súčasťou nášho prejavu. „Apky“ nám vliezli do života so smartfónmi a tie aj vďaka nim dokážu veci, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Keby sme sa prebudili po dvadsiatich rokoch spánku, mysleli by sme si, že nás medzitým navštívili zelení mužíčkovia z vesmíru a darovali nám supertechnológiu.
Náš svet nezmenili návštevníci z vesmíru, za každou aplikáciou je človek alebo skupina ľudí. Naozaj! My sme jedného takého našli v Sliači. Ľubomír Havran sa vytváraním aplikácií pre smartfóny či tablety živí.
Programovaniu sa venuje od pätnástich rokov. Nielen pre vlastnú zábavu, ale aj komerčne. Počas strednej školy sa dostal k zaujímavým projektom a ako vysokoškolák už pracoval pre nemecko-slovenskú firmu.
„Prvý väčší projekt bola práca na grafickom systéme pre vizualizáciu frézy,“ spomína si. Vtedy niekedy sa rozhodol živiť programovaním.
Samoštúdium
Cesta k programovaniu nie je zvyčajnou cestou typu: stredná škola, vysoká škola a prax. „Cesta k takejto práci vedie, aspoň u mňa to tak bolo, cez samoštúdium,“ hovorí.
Človek si otvorí google.com (čím nechceme robiť reklamu) a hľadá to, čo potrebuje. Pomáhajú diskusie v príslušných fórach, často človeka posunie vpred práve komunikácia s podobnými ľuďmi. A je jedno, že sedia na druhom konci sveta.
„Je to predovšetkým o neustálom vzdelávaní. Informácie sú na webe, preto je dôležitá dobrá znalosť angličtiny. Všetky zdroje sú po anglicky, už ich nikto neprekladá nie do slovenčiny, no ani do češtiny či nemčiny,“ dodáva. Nechce zatracovať školu, samozrejme nejaké základy tam dostal, no to čo vie, sa naučil sám pri počítači.
Programátor Ľubomír Havran. (zdroj: Milan Suja)Okrem dobrej angličtiny ho dopredu posúvajú vlastné nápady a ešte logické rozmýšľanie. Bez neho sa nedá programovať. Programátor nemôže zaspať, nemôže ani spomaliť, neustále vzdelávanie je jeho životným štýlom.
Stále sa to vyvíja
Programovanie sa v minulosti viac zameriavalo na počítače a operačný systém Windows. Dnes sa aplikácie vyrábajú najmä pre smartfóny a tablety. Požiadavky na programátorov sa menia s každou novou technológiou. „Stále sa to vyvíja. Napríklad tento iPhone má už aj snímač otlačkov prstov. Dá sa s ním urobiť dvanásťmegapixelová fotka, hrať zložitejšie hry...“ ukazuje neustály pokrok na svojom smartfóne.
Nedávno robil aplikáciu pre krupinskú spoločnosť Lind. Požiadavkou bolo, aby vyvinul systém, ktorý by na tabletoch zobrazoval šičkám PDF súbory, kde majú nakreslené to, čo majú v daný deň šiť. Moderná firma jednoducho musí ísť s dobou a šičky, nehľadiac na vek, sa museli naučiť používať tablety.
Cieľom je zarobiť
Ľubomír Havran robí buď pre firmy, alebo pre seba. Vytvára napríklad hry, alebo len tak skúša veci, ktoré by užívateľov mohli zaujať.
Svoje aplikácie nerozdeľuje na komerčné a nekomerčné, veď úlohou každej aplikácie je zarobiť. Záleží iba na tom, aký model zárobku si tvorca zvolí.
„Niektoré sú iba podporné. Vyrobíte nejakú hru a dáte ju zadarmo, s vedomím, že na nej nezarobíte. No človek, ktorý si ju stiahne, si zároveň pozrie aj tie ostatné,“ vysvetľuje.
Funguje to aj inak. Niekto dá na trh samotnú aplikáciu, dajme tomu, za dva doláre. Alebo zadarmo, no už jej ďalšia súčasť, ktorú si musí dokúpiť, je za peniaze. Napríklad úprava fotiek. Môžete si s ňou v smartfóne robiť čokoľvek, no v momente, keď si ju chcete uložiť a vytlačiť, musíte zaplatiť.
Modelov je veľa, cieľ spoločný. Zarobiť! A každý, kto niečo vyvíja, má premyslené, ako svoj výtvor ďalej speňažiť.
Jeden mechanizmus nám vysvetľuje na svojej aplikácii Slovný duel, ktorú hrá okolo 30-tisíc ľudí na Slovensku a v Čechách. Zarába na jej predplatnom. Na prvý pohľad nejde o veľké peniaze, mesiac predplatného stojí 89 centov, rok vyjde 3,59 eura. Zaujímavé to začne byť, keď si to znásobíme počtom platiacich hráčov.
Všetky peniaze nedostane automaticky tvorca aplikácie, delí sa s firmami Google alebo Apple. Podľa toho, cez koho ju predáva. Tieto spoločnosti majú obyčajne z každého obchodu tridsať percent. Z dolára zisku má teda programátor 70 centov.
Väčšinu aplikácií robí aj pre užívateľov Androidu aj iOS. Na to, aby mohol programátor tvoriť aplikácie pre systémy, musí mať vytvorené konto, čo nie je zadarmo. Zaň dostane nielen prístup, ale aj grafické rozhranie, v ktorom vytvára svoje aplikácie. Iné je pre Google a iné pre Apple. Obidve spoločnosti robia všetko preto, aby tí najlepší programátori pracovali práve v ich prostredí a mali čo najprijateľnejšie podmienky.
Dvadsaťročný s tridsaťročnou praxou
Základom tvorby úspešných aplikácií je kreativita. Človek musí v prvom rade poznať, čo ľudí zaujíma. Pozrie si tabuľky stiahnutí dajme tomu za tri mesiace a vidí, že teraz idú napríklad „live videá“. Urobíte fotku a aplikácia vám urobí jedenapolsekudnové video pred a aj po fotografovaní. Hlúposť? Možno pre niekoho, no pre viacerých to vyzerá ako dobrý nápad.
Ľubomír Havran pracuje sám. Vo svete sa tomu hovorí freelancer, čo je v preklade nezávislý pracovník. A to mu vyhovuje. „Každý freelancer má nejakú taxu za hodinu a zákazník si ho najíma na konkrétnu prácu,“ vysvetľuje Havran. Sám berie od dvadsať do tridsať eur, podľa projektu. Podľa skúseností a predchádzajúcej práce si môže vypýtať viac. Dôležité je presvedčiť zákazníka, že taxa za danú prácu nie je prehnane nadhodnotená. Cena aplikácie je vyjadrená počtom hodín potrebných na jej vytvorenie. Odhad dáva programátor už do svojej ponuky, objednávateľ si obyčajne vyberá z viacerých ponúk. Rozhodne sa nielen podľa ceny, ale aj referencií. So skúsenosťami rastie cena.
Samozrejme, že keď si nejaký študent zapýta za rovnakú prácu päť eur, nemôže mu konkurovať. Preto sa snaží zákazníkov presvedčiť kvalitou.
O svoju budúcnosť sa Ľubomír Havran nebojí, stále má pocit, že na Slovensku je nedostatok programátorov.
„Dostal som ponuku od kanadskej firmy, no za prácu som si na hodinu vypýtal tridsať eur. Firma mi povedala, že maximálne pätnásť, takže som im poďakoval a skončili sme. O dva týždne sa mi ozvali znovu, že to teda prijímajú, pretože je ťažké niekoho zohnať.“
Skutočne dobrých je málo. A firmy niekedy naivne hľadajú dvadsaťročných programátorov s tridsaťročnou praxou.
Sto percent
Tridsaťšesťročný Ľubomír Havran má už za sebou dosť práce na rôznych aplikáciách, no ako sa hovorí, za vodou ešte nie je. „Teraz sa už nevrhám do všetkého, naopak, vyberám si projekty,“ dodáva. Niekedy mu stačí jeden projekt za pol roka.
Programátori sú cenení aj v zahraničí, Ľubomír sám hneď po vysokej robil štyri roky v Rakúsku. Šesťdesiattisíc korún mesačne bol pre čerstvého absolventa viac ako slušný zárobok.
„Tým by si mal prejsť každý, ísť do zahraničia, aby vedel o čom to je,“ odporúča.
Táto skúsenosť ho naučila aj tomu, že nesmie robiť veci iba na deväťdesiat percent.
„Keď spravíte program, ktorý nie je stopercentne funkčný, je to zlé. Horšie, akoby ste tú prácu neurobili vôbec.“
Reklama
Žiadna aplikácia by nebola úspešnou bez potrebnej reklamnej podpory. Keď si vezmeme, že len na App Store sú asi dva milióny aplikácií... „Marketing je najdôležitejší. Napríklad ten cez sociálne siete. Samozrejme, že za to musím platiť, no aby to vyšlo, musí byť predovšetkým kampaň dobrá,“ hovorí Ľubomír Havran a dodáva: „Existujú tiež webstránky, ktoré sa zadarmo venujú recenziám aplikácií alebo urobia súťaž, do ktorej dám zadarmo desať inštalácií.“
Nie, nemyslite si, že si zaplatí za pochvalu, stránka si nedovolí vychváliť produkt, ktorý je nanič. To by sa im rýchlo vrátilo a strata dôvery by mohla byť ich koncom.
Ani dobrá aplikácia automaticky nemusí priniesť zisk. Programátor skúša, hľadá nové možnosti... Niekedy sa investícia vyplatí, inokedy nie.
„U mňa je to viac ako polovica aplikácií, pri ktorých sa mi náklady nevrátili.“
Niekomu pritom stačí jedna úspešná aplikácia z päťdesiatich. Keď si ju stiahne milión užívateľov a programátor má z každého stiahnutia napríklad sedemdesiat centov, to už je iná káva.
Pritom existujú aplikácie, ktoré majú nie milión, ale desať aj sto miliónov užívateľov.
Programátor aplikácií je niekedy ako vášnivý športkár, ktorý roky čaká na svoju prvú cenu. Čaká aj Ľubomír Havran, aj keď jednu úspešnú (aj keď nie úplne) aplikáciu už má. Je na meranie frekvencie zvuku. Načo by to človek potreboval?
Zíde sa napríklad aj pri ladení gitary alebo piana. Pritom nápad na jej vytvorenie dostal, keď vyrábal karaoke aplikáciu.
Technológie sa dnes menia veľmi rýchlo. Momentálne vybehli smarthodinky či inteligentné okuliare... Čo príde po nich, je vo hviezdach.
„Všetky veci bežnej spotreby sa budú nahrádzať inteligentnými systémami. Už teraz máme žiarovky, ktoré môžete ovládať mobilom. A takto sa dá ovládať aj celá domácnosť,“ dodáva programátor.
