Streda, 20. september, 2017 | Meniny má Ľuboslav(a)
Pridajte si svoje mesto

Žijeme vo svete aplikácií

Základom tvorby úspešných aplikácií je kreativita. Človek musí v prvom rade poznať, čo ľudí zaujíma.

Aplikácie k nám prišli najmä so smartfónmi.(Zdroj: Gabriel Kuchta)

ZVOLEN. Aplikácie. Slovo, ktoré pred pár rokmi nebolo bežnou súčasťou nášho prejavu. „Apky“ nám vliezli do života so smartfónmi a tie aj vďaka nim dokážu veci, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Keby sme sa prebudili po dvadsiatich rokoch spánku, mysleli by sme si, že nás medzitým navštívili zelení mužíčkovia z vesmíru a darovali nám supertechnológiu.

Náš svet nezmenili návštevníci z vesmíru, za každou aplikáciou je človek alebo skupina ľudí. Naozaj! My sme jedného takého našli v Sliači. Ľubomír Havran sa vytváraním aplikácií pre smartfóny či tablety živí.

Programovaniu sa venuje od pätnástich rokov. Nielen pre vlastnú zábavu, ale aj komerčne. Počas strednej školy sa dostal k zaujímavým projektom a ako vysokoškolák už pracoval pre nemecko-slovenskú firmu.

„Prvý väčší projekt bola práca na grafickom systéme pre vizualizáciu frézy,“ spomína si. Vtedy niekedy sa rozhodol živiť programovaním.

Samoštúdium

Cesta k programovaniu nie je zvyčajnou cestou typu: stredná škola, vysoká škola a prax. „Cesta k takejto práci vedie, aspoň u mňa to tak bolo, cez samoštúdium,“ hovorí.

Človek si otvorí google.com (čím nechceme robiť reklamu) a hľadá to, čo potrebuje. Pomáhajú diskusie v príslušných fórach, často človeka posunie vpred práve komunikácia s podobnými ľuďmi. A je jedno, že sedia na druhom konci sveta.

„Je to predovšetkým o neustálom vzdelávaní. Informácie sú na webe, preto je dôležitá dobrá znalosť angličtiny. Všetky zdroje sú po anglicky, už ich nikto neprekladá nie do slovenčiny, no ani do češtiny či nemčiny,“ dodáva. Nechce zatracovať školu, samozrejme nejaké základy tam dostal, no to čo vie, sa naučil sám pri počítači.

Okrem dobrej angličtiny ho dopredu posúvajú vlastné nápady a ešte logické rozmýšľanie. Bez neho sa nedá programovať. Programátor nemôže zaspať, nemôže ani spomaliť, neustále vzdelávanie je jeho životným štýlom.

Stále sa to vyvíja

Programovanie sa v minulosti viac zameriavalo na počítače a operačný systém Windows. Dnes sa aplikácie vyrábajú najmä pre smartfóny a tablety. Požiadavky na programátorov sa menia s každou novou technológiou. „Stále sa to vyvíja. Napríklad tento iPhone má už aj snímač otlačkov prstov. Dá sa s ním urobiť dvanásťmegapixelová fotka, hrať zložitejšie hry...“ ukazuje neustály pokrok na svojom smartfóne.

Nedávno robil aplikáciu pre krupinskú spoločnosť Lind. Požiadavkou bolo, aby vyvinul systém, ktorý by na tabletoch zobrazoval šičkám PDF súbory, kde majú nakreslené to, čo majú v daný deň šiť. Moderná firma jednoducho musí ísť s dobou a šičky, nehľadiac na vek, sa museli naučiť používať tablety.

Cieľom je zarobiť

Ľubomír Havran robí buď pre firmy, alebo pre seba. Vytvára napríklad hry, alebo len tak skúša veci, ktoré by užívateľov mohli zaujať.

Svoje aplikácie nerozdeľuje na komerčné a nekomerčné, veď úlohou každej aplikácie je zarobiť. Záleží iba na tom, aký model zárobku si tvorca zvolí.

„Niektoré sú iba podporné. Vyrobíte nejakú hru a dáte ju zadarmo, s vedomím, že na nej nezarobíte. No človek, ktorý si ju stiahne, si zároveň pozrie aj tie ostatné,“ vysvetľuje.

Funguje to aj inak. Niekto dá na trh samotnú aplikáciu, dajme tomu, za dva doláre. Alebo zadarmo, no už jej ďalšia súčasť, ktorú si musí dokúpiť, je za peniaze. Napríklad úprava fotiek. Môžete si s ňou v smartfóne robiť čokoľvek, no v momente, keď si ju chcete uložiť a vytlačiť, musíte zaplatiť.

Modelov je veľa, cieľ spoločný. Zarobiť! A každý, kto niečo vyvíja, má premyslené, ako svoj výtvor ďalej speňažiť.

Jeden mechanizmus nám vysvetľuje na svojej aplikácii Slovný duel, ktorú hrá okolo 30-tisíc ľudí na Slovensku a v Čechách. Zarába na jej predplatnom. Na prvý pohľad nejde o veľké peniaze, mesiac predplatného stojí 89 centov, rok vyjde 3,59 eura. Zaujímavé to začne byť, keď si to znásobíme počtom platiacich hráčov.

Všetky peniaze nedostane automaticky tvorca aplikácie, delí sa s firmami Google alebo Apple. Podľa toho, cez koho ju predáva. Tieto spoločnosti majú obyčajne z každého obchodu tridsať percent. Z dolára zisku má teda programátor 70 centov.

Väčšinu aplikácií robí aj pre užívateľov Androidu aj iOS. Na to, aby mohol programátor tvoriť aplikácie pre systémy, musí mať vytvorené konto, čo nie je zadarmo. Zaň dostane nielen prístup, ale aj grafické rozhranie, v ktorom vytvára svoje aplikácie. Iné je pre Google a iné pre Apple. Obidve spoločnosti robia všetko preto, aby tí najlepší programátori pracovali práve v ich prostredí a mali čo najprijateľnejšie podmienky.

Dvadsaťročný s tridsaťročnou praxou

Základom tvorby úspešných aplikácií je kreativita. Človek musí v prvom rade poznať, čo ľudí zaujíma. Pozrie si tabuľky stiahnutí dajme tomu za tri mesiace a vidí, že teraz idú napríklad „live videá“. Urobíte fotku a aplikácia vám urobí jedenapolsekudnové video pred a aj po fotografovaní. Hlúposť? Možno pre niekoho, no pre viacerých to vyzerá ako dobrý nápad.

Ľubomír Havran pracuje sám. Vo svete sa tomu hovorí freelancer, čo je v preklade nezávislý pracovník. A to mu vyhovuje. „Každý freelancer má nejakú taxu za hodinu a zákazník si ho najíma na konkrétnu prácu,“ vysvetľuje Havran. Sám berie od dvadsať do tridsať eur, podľa projektu. Podľa skúseností a predchádzajúcej práce si môže vypýtať viac. Dôležité je presvedčiť zákazníka, že taxa za danú prácu nie je prehnane nadhodnotená. Cena aplikácie je vyjadrená počtom hodín potrebných na jej vytvorenie. Odhad dáva programátor už do svojej ponuky, objednávateľ si obyčajne vyberá z viacerých ponúk. Rozhodne sa nielen podľa ceny, ale aj referencií. So skúsenosťami rastie cena.

Samozrejme, že keď si nejaký študent zapýta za rovnakú prácu päť eur, nemôže mu konkurovať. Preto sa snaží zákazníkov presvedčiť kvalitou.

O svoju budúcnosť sa Ľubomír Havran nebojí, stále má pocit, že na Slovensku je nedostatok programátorov.

„Dostal som ponuku od kanadskej firmy, no za prácu som si na hodinu vypýtal tridsať eur. Firma mi povedala, že maximálne pätnásť, takže som im poďakoval a skončili sme. O dva týždne sa mi ozvali znovu, že to teda prijímajú, pretože je ťažké niekoho zohnať.“

Skutočne dobrých je málo. A firmy niekedy naivne hľadajú dvadsaťročných programátorov s tridsaťročnou praxou.

Sto percent

Tridsaťšesťročný Ľubomír Havran má už za sebou dosť práce na rôznych aplikáciách, no ako sa hovorí, za vodou ešte nie je. „Teraz sa už nevrhám do všetkého, naopak, vyberám si projekty,“ dodáva. Niekedy mu stačí jeden projekt za pol roka.

Programátori sú cenení aj v zahraničí, Ľubomír sám hneď po vysokej robil štyri roky v Rakúsku. Šesťdesiattisíc korún mesačne bol pre čerstvého absolventa viac ako slušný zárobok.

„Tým by si mal prejsť každý, ísť do zahraničia, aby vedel o čom to je,“ odporúča.

Táto skúsenosť ho naučila aj tomu, že nesmie robiť veci iba na deväťdesiat percent.

„Keď spravíte program, ktorý nie je stopercentne funkčný, je to zlé. Horšie, akoby ste tú prácu neurobili vôbec.“

Reklama

Žiadna aplikácia by nebola úspešnou bez potrebnej reklamnej podpory. Keď si vezmeme, že len na App Store sú asi dva milióny aplikácií... „Marketing je najdôležitejší. Napríklad ten cez sociálne siete. Samozrejme, že za to musím platiť, no aby to vyšlo, musí byť predovšetkým kampaň dobrá,“ hovorí Ľubomír Havran a dodáva: „Existujú tiež webstránky, ktoré sa zadarmo venujú recenziám aplikácií alebo urobia súťaž, do ktorej dám zadarmo desať inštalácií.“

Nie, nemyslite si, že si zaplatí za pochvalu, stránka si nedovolí vychváliť produkt, ktorý je nanič. To by sa im rýchlo vrátilo a strata dôvery by mohla byť ich koncom.

Ani dobrá aplikácia automaticky nemusí priniesť zisk. Programátor skúša, hľadá nové možnosti... Niekedy sa investícia vyplatí, inokedy nie.

„U mňa je to viac ako polovica aplikácií, pri ktorých sa mi náklady nevrátili.“

Niekomu pritom stačí jedna úspešná aplikácia z päťdesiatich. Keď si ju stiahne milión užívateľov a programátor má z každého stiahnutia napríklad sedemdesiat centov, to už je iná káva.

Pritom existujú aplikácie, ktoré majú nie milión, ale desať aj sto miliónov užívateľov.

Programátor aplikácií je niekedy ako vášnivý športkár, ktorý roky čaká na svoju prvú cenu. Čaká aj Ľubomír Havran, aj keď jednu úspešnú (aj keď nie úplne) aplikáciu už má. Je na meranie frekvencie zvuku. Načo by to človek potreboval?

Zíde sa napríklad aj pri ladení gitary alebo piana. Pritom nápad na jej vytvorenie dostal, keď vyrábal karaoke aplikáciu.

Technológie sa dnes menia veľmi rýchlo. Momentálne vybehli smarthodinky či inteligentné okuliare... Čo príde po nich, je vo hviezdach.

„Všetky veci bežnej spotreby sa budú nahrádzať inteligentnými systémami. Už teraz máme žiarovky, ktoré môžete ovládať mobilom. A takto sa dá ovládať aj celá domácnosť,“ dodáva programátor.


  1. V Bzovíku vzniká jedna z najväčších mliečnych fariem v strednej Európe 2 505
  2. Zvolenská SAD zvýši platy vybraným zamestnancom 492
  3. Škôlka, v ktorej rozhodujú deti 415
  4. Do školy v Dobrej Nive polovica žiakov dochádza 283
  5. Víťazstvá zaznamenali len dvaja piatoligisti, Krupina a Lieskovec 224
  6. Slováci neboli v Lige majstrov malého futbalu len do počtu! Foto 120
  7. Práca na moste pri Sliači čiastočne obmedzí dopravu na R1 107
  8. Vietor v noci rúcal stromy 86
  9. Výbuch zničil bankomat. Zlodeji si odniesli 170-tisíc eur Foto 62
  10. V Krupine zablokovali hlavný severo-južný cestný ťah Foto 50

Najčítanejšie správy

Zvolen

V Bzovíku vzniká jedna z najväčších mliečnych fariem v strednej Európe

Surové kravské mlieko bude primárne smerovať na domáci trh.

Zvolenská SAD zvýši platy vybraným zamestnancom

Platy o šesť percent im zvýšia so spätnou platnosťou.

Škôlka, v ktorej rozhodujú deti

Atmosféra je celkom odlišná od tradičnej škôlky.

Do školy v Dobrej Nive polovica žiakov dochádza

Dobronivská škola prešla v novodobej histórii viacerými zmenami.

Víťazstvá zaznamenali len dvaja piatoligisti, Krupina a Lieskovec

Futbalový víkend v regionálnych súťažiach ovplyvnilo nepriaznivé počasie. Niektoré zápasy sa neodohrali.

Blízke regióny

Novú autobusovú stanicu budeme oslavovať tri dni. Pozrite si kompletný program

Na stanici bude mať po prvý raz v histórii svoje miesto aj mestská hromadná doprava.

Takto bezohľadne jazdia naši vodiči

Vodiči počas rekonštrukcie mosta nerešpektujú svetlá na semaforoch. Aroganciou ohrozujú seba aj ostatných.

Okres Brezno čakajú odstávky elektriny

Viac ako tisíc odberateľov v Podbrezovej bude v stredu 20. septembra medzi 8:00 a 15:30 bez elektriny.

S deťmi s poruchami reči pracujú takmer polstoročie

Škola vznikla na podnet popredného slovenského logopéda Ota Mikesku, ktorý sa stal zároveň jej prvým riaditeľom.

Hrádočania sú bez elektriny

Časť Liptovského Hrádku je pre poruchu bez elektrického prúdu.

Všetky správy

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Developer, ktorý mal vlani dokončiť rekonštrukciu hlavnej stanice, výpoveď nájmu pozemkov spochybňuje.

Udavačská aplikácia EEI možno porušuje zákon

Či je problémová, o tom sa môže rozhodnúť iba v konaní o ochrane osobných údajov.

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Petra Sagana čakajú už ôsme majstrovstvá sveta. Pozrite, ako sa mu darilo na tých predchádzajúcich.

Poučný rok. Sagan už vie, že prvý, koho sa budú chcieť zbaviť, je on

V tomto roku sa majstrovi sveta nepodarilo priblížiť k vlaňajšej úspešnej sezóne.

Dlhodobé vzťahy ničia záujem o sex. U žien skôr než u mužov

Správanie v intímnej oblasti ovplyvňuje aj viera v stereotypné predstavy.

Kam vyraziť