HRIŇOVÁ. Priehrada v Hriňovej mala vlani okrúhlych päťdesiat rokov. Prioritne ju vybudovali ako povrchový zdroj pitnej vody, hriňovskú vodu pijú nielen v Podpoľaní, ale aj v Novohrade.
Vodárenská nádrž Hriňová, ako je jej správny názov, bola vybudovaná na vodnom toku Slatina v rokoch 1960 – 1965. Generálnym projektantom stavby bol Hydroprojekt Bratislava a dodávateľom Doprastav. Dnes je správcom a prevádzkovateľom tejto vodárenskej nádrže Slovenský vodohospodársky podnik, prostredníctvom svojej Správy stredného Hrona vo Zvolene.
Vybrali sypanú hrádzu
Ako nám povedal hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľuboš Krno, pri príprave výstavby sa zvažovali najmä tri hľadiská: konštrukcia a jej statické pôsobenie na podložie, hlavný stavebný materiál a technológia výstavby.
Pri príprave projektu sa dôraz kládol najmä na geologický prieskum lokality. Ten projektantom umožnil výber z viacerých typov priehrad, ktoré prichádzali do úvahy.
„Po dôkladnej analýze bol vybratý typ sypanej kamenitej hrádze s hlinito-ílovitým zalomeným tesnením,“ vysvetlil hovorca SVP. Pri výbere hrádze tohto typu zohrávala dôležitú úlohu aj skutočnosť, že v blízkosti stavby (do 2 km) bolo možné ťažiť dostatočné množstvo kameňa.
Poruchy sa začali už po roku
Už samotnú výstavbu sprevádzali problémy. Organizačné, aj technické... Odzrkadlili sa na kvalite stavebných prác, chyby sa ukázali už po prvom naplnení nádrže.
V rokoch 1966 až 1971 sa na stavbe prejavili tri poruchy, ktoré mali spoločný základ.
„So stúpajúcou hladinou v nádrži od kóty 559 m. n. m sa zvyšoval aj priamo meraný priesak pod sklzom, aj vo vstupnej štôlni. Keďže priesaky prekročili prahové hodnoty a zároveň sa objavil aj plošný priesak na vzdušnej strane hrádze medzi schodiskom a bezpečnostným priepadom, tak vtedajší prevádzkovateľ vodného diela ihneď začal so znižovaním hladiny až na úroveň, keď priesaky dosiahli normálne hodnoty s klesajúcou tendenciou,“ vysvetlil Krno.
Generálna oprava
Neistota z technického stavu priehrady, ako aj narastajúce nároky na dodávku pitnej vody viedli správcu nádrže ku generálnej oprave hrádze, ktorú robili v rokoch 1989 až 1992.
Práce prebiehali v štyroch fázach. V jednej z nich napríklad vybudovali podzemnú tesniacu stenu, pričom hrúbka steny po celej dĺžke 250 metrov je v rozpätí od 60 do 80 centimetrov.
„Dôležité je, že injekčné práce nepotvrdili výskyt preferovaných priesakových ciest v podloží priehrady, takže možno konštatovať, že Hriňovská vodárenská nádrž je po rekonštrukcii absolútne bezpečná,“ doplnil hovorca.
Náklady na rekonštrukčné práce v tom čase predstavovali takmer 33 miliónov korún.
„Od ukončenia rekonštrukcie v roku 1992 je nádrž bezpečná, spoľahlivá a plní všetky vodohospodárske funkcie. Okrem toho je dostatočne vybavená odborným personálom, ale aj technickými prostriedkami s fungujúcim automatizovaným systémom varovania a vyrozumenia, pričom je neustále monitorovaná pracovníkmi technicko-bezpečnostného dozoru,“ vysvetlil Ľuboš Krno.
Hriňová patrí spolu s vodárenskými nádržami Klenovec a Málinec do sústavy troch vodárenských nádrží na území južnej polovice stredného Slovenska, ktoré spolu tvoria silnú stredoslovenskú vodárenskú sústavu.
