Spoločná slávnostná štedrovečerná večera symbolizuje jednotu rodiny.
BRATISLAVA. Asi 2,2 miliardy kresťanov vo svete začína dnes sláviť najkrajšie sviatky roka Vianoce. Pripomínajú si vtelenie Ježiša Krista, jeho narodenie ako chudobného dieťaťa v betlehemských jasliach, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu. Sú to sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
V mnohých kresťanských rodinách dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a úcty k príchodu malého Ježiška na svet. Spoločná slávnostná štedrovečerná večera symbolizuje jednotu rodiny, ktorá by
sa mala pri jednom stole stretávať celý nasledujúci rok.
Na štedrovečernom stole v kresťanských rodinách nechýbajú oplátky s medom, šošovicová, hríbová či iná diétna polievka alebo kapustnica, jedáva sa takisto ryba, opekance s makom a rôzne koláče. Na stole nechýbajú med, cesnak, ovocie.
Katolícki veriaci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána (25. decembra). Významným symbolom Štedrého večera a Vianoc vôbec je pre katolíkov scénka betlehema pod vyzdobeným vianočným stromčekom.
Tradičnou a neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v katolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa na nich vianočné koledy a piesne, medzi nimi aj svetoznáma rakúska pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorú v roku 1818 skomponoval organista Franz Xaver Gruber. Na mnohých miestach sa konajú aj tzv. skoršie "polnočné omše", napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zúčastňujú najmä rodiny s deťmi a starší ľudia.
V gréckokatolíckych chrámoch býva na Štedrý deň ráno bohoslužba kráľovské hodinky (cárske časy), čítajú sa tam žalmy a časti zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Poobede (okolo 16.00 h) sa slávi veľká večiereň so svätou liturgiou a s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú na sviatok Narodenia Pána.
V gréckokatolíckych kostoloch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. liturgia, ale tzv. Veľké povečerie v neskorých večerných hodinách (okolo 21.00, 22.00 h).
V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa dnes popoludní a večer konajú slávnostné štedrovečerné služby Božie. Slávnostné bohoslužby sú dnes aj v iných kresťanských chrámoch.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia podľa starého juliánskeho kalendára, tak ako i v niektorých ďalších krajinách (napríklad v Česku, Rusku, na Ukrajine), budú sláviť Štedrý večer až 6. januára.
