Vladimír Šedo: Tohto roku som sa nebol ešte pozrieť ani na jeden zápas. Zvolenský hokej ma zaujíma, ale nemal som čas. Finále si určite nenechám ujsť. Verím, že to dotiahneme na prvú priečku. Skladba nášho mužstva na to má. Náš prvý útok nemá v extralige konkurenciu. Viem sa korčuľovať, aj hrať hokej. Posledne som ale na korčuliach stál asi pred štyrmi rokmi.
Lenka Balkovičová: Hokej nesledujem. Nie som veľmi športovo založená. Zato celá moja rodina pozorne sleduje hokejové zápasy, najmä teraz, keď Zvolenčania hrali semifinálové zápasy. Sledovali ich v televízii. Výsledky poznám teda z druhej ruky cez rodinných príslušníkov. Verím, že naši hokejisti budú tohto roku prví a fandím im. Viem sa korčuľovať, ale poslednýkrát som stála na korčuliach asi pred piatimi rokmi. Chodím s rodinou na priehradu. Chlapi tam hrajú hokej a my ženy sa popri nich vozíme.
Vladimír Maňka: Napriek tomu, že som veľmi zaneprázdnený, na posledných dvoch zápasoch, ktoré sme hrali s Košicami, som bol. Počas finále budem v Bruseli, ale na niektoré zápasy sa určite dostanem. Ako som primátorom Zvolena, naši hokejisti vždy získali medailu. Verím, že tohtoročné finále vyhráme. Vlastne som si stopercentne istý, lebo máme výborné mužstvo. Máme na to. Ja som poslednýkrát stál na korčuliach pred dvomi rokmi pri otvorení ľadovej plochy na zvolenskom námestí. V súkromí sa korčuľovať nechodím, lebo mám veľmi málo času. Samozrejme sa športu venujem, ak mám zvládať funkcie, tak musím športovať. Ako dieťa som rád hrával hokej. Veľmi ma to bavilo. Aj neskôr som si hokej zahral na ľade, aj bez ľadu.
Ružena Babicová: Nechodím na hokejové zápasy, ale mám kolegu, ktorý je veľký fanúšik a nevynechá ani jeden zápas. Takže som o úspechoch našich hokejistov informovaná. Myslím si, že atmosféra na štadióne, krik a fandenie je skôr pre mužov. Ale pokiaľ zápasy vysiela televízia, tak si ich poctivo pozriem. Ak vyhrávame, všetci sa tešíme, telefonujeme si a gratulujeme. Poznám naše mužstvo a myslím si, že majú dobrú kondičku a chcú vyhrať. Keď sa všetci dobrí fanúšikovia a hráči do toho oprieme, určite skončíme na najvyššej priečke tabuľky. Kým som bola mladšia, chodila som sa aj ja korčuľovať. Teraz sa chodím len pozerať na korčuľujúcich. Posledne som sa postavila na korčule, keď boli deti malé, asi tak pred 25 rokmi. Vtedy sme chodili na priehradu, ale boleli ma od toho nohy, takže som to nechala. Korčule mám doma zavesené na klinci. Korčuľovanie už pre mňa nie je, však by som si dolámala nohy!
Milan Marčok: Nielenže sledujem zvolenský hokej v médiách, ale pravidelne chodím na zápasy. V poslednej dobe dokonca na každý. V tomto roku od zvolenských hokejistov nečakám nič menej, len prvé miesto. Máme výborné mužstvo a tak som presvedčený, že budeme majstri. Už teraz sa pripravujem, že víťazov extraligy, Zvolenčanov, oficiálne prijmem na pôde úradu banskobystrického samosprávneho kraja. V minulosti som hrával závodne hokej. Hral som divíziu a pamätám sa na časy, bolo to asi v roku 52, keď som ako dorastenec hral za Dubovú. Hrali sme v súťaži s Banskou Bystricou, Radvaňou, Breznom a Zvolenom. Keď som doštudoval na vysokej škole, tak som s hokejom skončil. Poslednýkrát som stál na korčuliach pri otváraní ľadovej plochy na zvolenskom námestí. Chodím sa korčuľovať aj s vnúčencami, ale na ľade sa preháňajú len ony, ja nemám korčule.
Vojtech Žilinčan: Som náruživý fanúšik zvolenského hokeja. Chodím na každý zápas vo Zvolene a niekedy idem s mužstvom aj von. Verím našim chlapcom a som presvedčený, že budú v tejto sezóne majstri. Už v polovici sezóny som povedal, že máme mužstvo na majstra, je veľmi skúsené. Odjakživa som bol športovec a okrem iného som aj rekreačne hral hokej. Poslednýkrát som bol na korčuliach pred pol rokom. Potom som mal úraz, mám problémy s kĺbmi a tak som korčule zamenil za lyže. Hokej je veľmi nebezpečná hra, človek pri ňom ľahko príde k zraneniu zvlášť v mojom veku, keď telo už nie je také ohybné. Preto sa teraz venujem iným športom, hoci aj tie bývajú nebezpečné. Práve mám zlomený prst z basketbalu.
J. SCHVARZBACHEROVÁ
