V tomto detvianskom dome sa odohrala tragédia. Robo bránil svoju matku pred jej druhom. Foto: autor
Zvolen - „Nebudeme sa s vami rozprávať, nič vám nepovieme,“ znela odpoveď žien, ktoré sa denne pohybujú po Zvolene v oranžových vestách a odpratávajú neporiadok, ktorý na ulici necháme. Dôvody, ktoré ich donútili takto ma odmietnuť, som chápala. Boja sa o prácu. Kolega novinár pred rokom vyspovedal jednu z nich a vraj dostala na hodinu „padáka“. Dodnes je nezamestnaná. Mestské riaditeľky, ako ich vtedy nazval, to naozaj nemajú ľahké, hlavne v období, keď mrzne a sneží. Do práce nastupujú o pol piatej ráno a osem hodín sú doslova a do písmena na ulici. Naobliekané ako cibule. Pod hrubými vetrovkami skrývajú aj tri svetre a pod nohavicami ich zohrievajú tepláky. Počas dňa sa nemajú kde schovať, osušiť mokré šaty, najesť sa. Jediným prístreškom im je mestská tržnica. Keď si tu rozbalia desiatu a za päť minút ju zhltnú, to sa zase nepáči mnohým kupujúcim. Nad tým, v akých podmienkach robia títo ľudia, sa už nezamýšľajú. Keď sneží a 25 stupňové mrazy zaliezajú pod kožu, keď prší či keď páli slnko a keď väčšina z nás sa ponáhľa niekam ukryť, oni zostávajú na svojom pracovisku. Stretávame ich každý deň. Raz držia v ruke metlu, inokedy ju nahradia lopatou. Robia prácu, ktorú im málokto závidí a aj o tú sa musia báť.
(schv)
