Zvolen – Najväčšiu časť svojej hráčskej kariéry strávil vo zvolenskom drese. Neskôr si ako jeden z prvých Slovákov zahral vo Fínsku. Zvolenskému dresu ale ostal verný a niekoľko rokov bol vo vedení HKm - či už v pozícii prezidenta, alebo viceprezidenta. Okrem toho zastával aj funkciu viceprezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja. V roku 2001 ale z vedenia HKm odišiel a po čase sa upísal banskobystrickej hádzanej. Dnes už ale ani v tomto klube nepôsobí, venuje sa rodine a firme.
Za Zvolen ste odohrali 12 sezón. Verejnosť vás poznala ako búrliváka, ktorý dáva do hry celé srdce. Na ktoré roky vašej hráčskej kariéry spomínate najradšej?
V živote športovca sa objavujú krásne i menej pekné chvíle. Je to normálne, no ja s kľudným svedomím môžem povedať, že vo Zvolene som prežil krásne hokejové roky. Počas môjho pôsobenia v drese Zvolena sme hrali štyri roky o špicu SNHL a o chlp nám unikol postup do federálnej ligy. Som rád, že som mohol zahrať s takými pánmi hokejistami ako Golonka, Gregor, či Šindelář.
Boli ste jedným z prvých Slovákov, ktorí pôsobili vo Fínsku. Ako ste sa vlastne dostali do kontaktu s fínskym hokejom?
Bolo to prozaické a jednoduché. Zvolen mal počas mojich hráčskych čias družbu s Imatrou. Práve v tomto fínskom meste sme boli na turnaji a ja som tamojším funkcionárom padol do oka. Možno aj preto, že som sa vtedy stal najlepším strelcom. Dôležitú úlohu zohrala v mojom prípade prítomnosť angličtinára a dlhoročného hlásateľa na domácich zápasoch HKm Pavla Bartíka, ktorý dohodol všetky podmienky.
Aké spomienky sa vám vynárajú na Fínsko?
Každý slovenský hokejista túži hrať v nejakej zahraničnej súťaži. Mne sa to podarilo a som rád, že som bol medzi prvými, ktorí odišli do zahraničia legálne. V časoch socializmu nebolo ľahké dostať sa do zahraničia, no Fínsko asi nebolo na zozname nežiadúcich krajín. Po mne do Fínska odišli ďalší, medzi nimi aj Božik, Slanina, či Lukáč.
Po skončení aktívnej činnosti ste sa dali na podnikateľskú dráhu. Dnes ste úspešný podnikateľ a v začiatkoch vám pomohli práve kontakty z Fínska...
Či som úspešný podnikateľ, to prenechám na posúdenie iným. Pôsobenie vo Fínsku bolo jednou z etáp môjho života. Je pravdou, že pobyt v tejto severskej krajine ovplyvnilo môj ďalší život. Veľa vecí sa tam robilo ináč ako u nás, to ma nasmerovalo správnym smerom. Okrem toho, že som vo Fínsku hral hokej, pracoval som v jednom ústave na výrobu izolačnej hmoty. Nadobudol som tam nové kontakty, ktoré boli predvojom mojej terajšej podnikateľskej činnosti.
Ako hodnotíte vaše pôsobenie v HKm Zvolen vo funkcii prezidenta a viceprezidenta klubu?
Ako úspešné. Veď výsledky, ktoré sme dosiahli, hovoria za všetko. Dovolím si tvrdiť, že som bol prvý, kto začal klub brať ako firmu, tvrdo som nastolil určité pravidlá a systém, ktorý dodnes úspešne funguje. Medzi prvými som poodkryl rozpočet klubu, zaviedol tlačové besedy.
V roku 1996 ste vyhlásili, že Zvolen sa najneskôr do piatich rokov nielenže dostane do extraligy, ale získa i majstrovský titul. Vtedy sa vám neprajníci smiali, no úsmev im zamrzol, keď sa vaše predpovede naplnili. Bol to z vašej strany v tom čase bluf, alebo presne vytýčený cieľ?
V týchto veciach sa blufovať nedá, i keď mnohí by to radi urobili. Jednoducho som veril tomu, že sa to podarí. Vedel som, že keď budeme na sebe tvrdo robiť a dokážeme do našich cieľov zapracovať všetkých hráčov, trénerov a realizačný tím, tak so slušným ekonomickým kapitálom je to reálne. Stálo to veľa námahy i síl, no život ukázal, že som mal stopercentne pravdu. Vtedy to bolo ako červené súkno hlavne pre bratislavský hokej a ľudia to brali tak ako to brali. Dokonca som sa v roku 1996 stavil o kartón šampanského, že sa to podarí, s Jánom Starším. Som rád, že som v tejto stávke uspel.
Zásluhy za novodobé úspechy HKm Zvolen sa pripisujú hlavne Dušanovi Mrázovi, jeho bratovi Róbertovi a vám. V roku 2001 ste ale z klubu odišli. Čo bolo príčinou vášho odchodu?
Malo to úplne normálnu prirodzenú cestu. V tom čase som už bol v pozícii viceprezidenta. Prezidentom bol Dušan Mráz, on mal svoje predstavy a ja svoje. I keď principiálne sa naše názory zhodovali. Hlavným dôvodom môjho odchodu z klubu ale bola skutočnosť, že keď niečo robím, chcem to robiť naplno. Musíte byť pre tú vec zapálený. To mi tam vtedy chýbalo a ja som usúdil, že bude lepšie, ak z klubu odídem.
Takže netreba za tým hľadať nejaké osobné nezhody?
Keď s niekým pracujete päť rokov, je úplne logické, že sa s ním aj pohádate. No naše názorové rozdiely nemali vplyv na môj odchod z klubu. Neodišiel som z osobných dôvodov a prácu ľudí, ktorí prišli po mne, si vážim.
Po odchode z vedenia HKm ste dostali ponuku na spoluprácu od viacerých ďalších hokejových klubov. No vy ste dali prednosť banskobystrickej hádzanej. Prečo? Trvá vaša spolupráca s pánom Kovaľovom ešte aj dnes?
Tých hokejových klubov bolo dokopy päť. Ja som ale každú ponuku na spoluprácu odmietol, aj preto, aby som vyvrátil fámy niektorých ľudí, že som z HKm odišiel zo zlosti. Jednoducho ma hokej natoľko vyčerpal a unavil, že som povedal stačilo a dosť veľký vplyv na moje rozhodnutie mal aj zdravotný stav môjho syna. No a pri prechode od hokeja k hádzanej nerozhodovala láska k športu, ale pocit nedostatku akéhosi adrenalínu. Keď vtedy prišiel za mnou pán Kovaľov, človek, ktorého som nepoznal a predostrel mi svoj projekt i predstavy, tak ma prehovoril na spoluprácu. Za rok a pol sme sa z druhej ligy dostali až do finále ligy prvej a to bol kameň úrazu. Šlo to príliš ľahko a mne hádzaná nedala to, čo som od nej čakal a tak som pánovi Kovaľovi poďakoval a našu spoluprácu ukončil. Je to podobné ako v láske – buď tá iskra skočí alebo nie.
Sledujete hokejové dianie na Slovensku naďalej, alebo vám už na hokej nezostáva toľko času ako predtým?
Sledovať ho sledujem, no na hokej nechodím. Som síce v kontakte s niektorými hráčmi z NHL, no dnes sa už venujem výlučne rodine a firme. To je pre mňa v súčasnosti dôležité, i keď nevylučujem, že ma v budúcnosti ešte prepadne nutkanie do niečoho sa znova pustiť, do niečoho, čo ma bude znova napĺňať.
Hokejová extraliga je v tomto roku mimoriadne vyrovnaná. Zásluhu na tom majú hlavne hráči NHL, ktorí počas štrajku pôsobia v našej najvyššej súťaži. Ako vidíte šance Zvolena v tejto sezóne na zisk svojho druhého titulu?
Bol by som nesmierne rád, keby sa to Zvolenu podarilo. Zvolenský hokej si ďalší veľký úspech zaslúži a potrebuje ho, pretože sa do toho dáva veľa snahy, intelektu a peňazí. Dnes ťažko môžem predpovedať, ako sa situácia vyvinie, pretože získať titul môžu až štyri mužstvá.
Na hokej nechodíte. Nájdete si čas aspoň počas play off a prídete do hľadiska zvolenského zimného štadióna?
Asi nie. Budem držať palce Zvolenu, ale na hokej neprídem. Bojím sa totiž, že keby som sa ocitol na zimnom štadióne, znova by preskočila vo mne iskra a to nechcem. Zatiaľ sa tomu bránim a chcem, aby to v tejto rovine ostalo.
Marek PLANDOR
