Medzi agentmi je v registroch ŠtB aj meno prorektora Technickej univerzity vo Zvolene Mariána Babiaka. Na vysokej škole vo Zvolene začal pracovať v roku 1972 po absolvovaní Karlovej univerzity. Až do roku 1980 bolo všetko v poriadku, práve v tomto roku sa mu naskytla šanca absolvovať päťmesačný pobyt v USA. Po návrate ho kontaktovali pracovníci štátnej bezpečnosti a 25. mája 1981 ho zapísali do svojich zväzkov. O tri roky odišiel pracovať do Bratislavy na Štátny drevársky výskumný ústav. V roku 1990 sa vrátil do Zvolena, kde ho zvolili za dekana. Odvtedy pracuje nepretržite vo Zvolene. V roku 1992 ho pozitívne lustrovali a vzdal sa pozície dekana. Musel. Vlani, po nástupe nového rektora, mu ponúkli miesto prorektora.
„Opľuť ťa môže každý...“
Je zrejmé, že záujem ŠtB spustila cesta do zahraničia. Do USA nebolo jednoduché dostať sa... „Samozrejme. Boli za mnou aj pred cestou, aj po nej,“ hovorí Marián Babiak. Doba bola iná, mala svoje normy. „Nesmeli sme citovať ľudí, ktorí emigrovali. Akýkoľvek kontakt so zahraničím sme museli oznámiť. V Spojených štátoch mi publikovali dva články, namiesto toho, aby to niekto ocenil, som mal z toho iba nepríjemnosti,“ hovorí prorektor Technickej univerzity. ŠtB nechcela od neho veľa – musel oznámiť akýkoľvek kontakt so zahraničím. Každý list, či osobné stretnutie... Je zaujímavé, že počas bratislavského pobytu mu už dali pokoj, hoci spis založili až v roku 1986. „Chcem požiadať o sprístupnenie svojho zväzku,“ dodáva Marián Babiak, ktorého krycie meno bolo Maroš. Na otázku, či svojou aktivitou pre ŠtB niekomu ublížil, dopovedá jednoznačne: „Nie! Nemyslím si, že by som niekomu uškodil.“ Čo by sa stalo, keby spoluprácu odmietol? Prišiel by o svoje miesto? „Akékoľvek „keby“ je v tomto prípade veľmi problematické. Nikto vám nepovie, čo by sa stalo,“ hovorí. Dnes mu to pripadá ako hon na čarodejnice. „Ľudia sa majú hodnotiť podľa toho, čo skutočne robia a nie podľa toho, či niekde sú alebo nie sú zapísaní,“ dodáva. Keď kandidoval na funkciu dekana, verejne vyhlásil, že jeho meno je vo zväzkoch štátnej bezpečnosti. Mnohí ho podporujú, mnohí na neho hádžu špinu. „Poviem to tak ako kedysi Peter Weiss. Opľuť ťa môže každý, slinu si utri sám,“ dodáva. Veď ako prorektor musí občas niekomu „stúpiť na prsty“. Svoje si užil v roku 1992, kedy musel odstúpiť, teraz prežíva menšiu reprízu. Až na to odstúpenie. Zatiaľ! Na otázku, či ľutuje, že neodmietol spoluprácu so ŠtB, odpovedal: „Keby som vedome niekomu ublížil, tak by som to ľutoval. Tento dôvod tu však nebol.“
Prenesie sa kauza na pôdu Akademického senátu?
Zvolen – Zverejnenie registračných protokolov ŠtB na internete otvorilo novú diskusiu. Neprinieslo žiadne prekvapenia. O tom, kto je v nich zapísaný, sa hovorí už roky. Čo všetko spôsobí nová vlna záujmu? Strhne ľudí zo stoličiek ako tsunami? „Nie je správne bagatelizovať tieto veci. Na druhej strane netreba reagovať prehnane, aby sa to nezvrhlo na nejaké príkre riešenia a aby sa do toho nevnášali osobné veci,“ hovorí rektor Technickej univerzity Ján Tuček. Podľa neho treba každý prípad posudzovať individuálne, aj prípad prorektora univerzity Mariána Babiaka, ktorý je vo zväzkoch ŠtB zapísaný ako agent. Vedenie univerzity plánuje všetko prediskutovať na zasadnutí tento piatok. Podľa rektora je z právneho hľadiska problém zakročiť proti ľuďom, ktorých mená sú na registračných protokoloch ŠtB. „Je to problém etický a títo ľudia by sami mali zvážiť svoje ďalšie pôsobenie,“ dodáva. V médiách sa už k problematike vyjadroval niekoľkokrát a reakcie na seba nenechali dlho čakať. Vyčítali mu, že sa k problému nestavia správne a nerozlišuje kategórie evidovaných. Podľa rektorových slov ide o nedorozumenie. Nevylučuje, že sa všetko prenesie aj na pôdu Akademického senátu, sám rektor to však nemieni iniciovať. „Budem akceptovať názor vedenia a očakávať postoje ľudí, ktorých sa to týka“, dodáva rektor TU.
Milan SUJA
