Ján ĎURKOVIČ ako megaváha na fotografii s prasiatkom a ako chlap, ktorý je so sebou spokojný. Podaril sa mu husársky kúsok. Foto: ajd, schv
Zvolen – Štyridsaťosemročný Ján Ďurkovič si pred štyrmi rokmi práve na Nový rok povedal, že schudne. „Nebolo to skutočné novoročné predsavzatie,“ spomína. „Krátko predtým mi však zomrel kamarát, ktorý vážil 160 kg a ja som bol po ňom druhým najťažším v podniku, v ktorom som vtedy pracoval. Mal som 125 kíl. Vyľakalo ma to, hoci sám som nemal zdravotné ťažkosti. Som pravidelným darcom krvi, kontrolovali mi tlak, možno som sa niekedy viacej zadýchal, ale celkovo som bol v pohode. Problémy som mal vari iba s obúvaním. Raz som si pri viazaní šnúrok vyložil nohu na poličku, tá sa pod mojou váhou zlomila a narazil som nosom do steny. Tak som si povedal, že dosť.“ Dal sa na delenú stravu a za štyri mesiace sa dostal pod stovku. „Povzbudilo ma, keď som videl, ako idú kilá dolu. Zameral som sa na rastlinnú stravu a keďže rád varím, nerobilo mi problém pripraviť si jedlá zo sóje, tofu, ryže, strukovín, zeleniny. Pre rodinu som varil zvlášť. Ľudia v mojom okolí mi najprv neverili, ale to ma ešte viac vyhecovalo.“ Na konci roka mu váha ukázala sedemdesiat kíl. Hoci necítil, že by sa náročná diéta odrazila negatívne na jeho zdraví, boli ľudia (vrátane ošetrujúceho doktora), ktorí mali určité obavy. „Vraveli mi, že ak budem takto pokračovať, tak sa úplne stratím,“ hovorí s úsmevom. „Okrem diétnej stravy som sa snažil chodiť čo najviac pešo, jazdil som na bicykli a možno to bude znieť smiešne, ale keď som nemal inú možnosť, tak som aj dve hodiny behal v obývačke okolo stola.“ Všetko je to predovšetkým v pevnej vôli. Dnes si Ján Ďurkovič udržiava stabilnú váhu. Zvykol si na rastlinnú stravu, denne zje aj tri – štyri kilá jabĺk, uprednostňuje zeleninu. Mäso mu vraj nechýba a ani zvlášť nechutí, hoci kedysi, ako nám dokumentuje aj fotografiami, si rád pochutil aj na pečenom prasiatku. „Metabolizmus sa mi upravil tak, že dnes môžem zjesť hocičo a nepriberiem. Nebýval som síce klasickým pivkárom, ale už si môžem dovoliť aj jedno – dve pivá alebo pohár dobrého vína.“ A to všetko bez toho, že by sa bál postaviť na váhu. Medzitým sa síce rozviedol, ale na nedostatok známostí s druhým pohlavím si nesťažuje. „Predtým som sa kvôli váhe žien hanbil, teraz som sebavedomejší,“ hovorí. Aj to je jeden z výsledkov víťazstva samého nad sebou, výsledok jedného novoročného predsavzatia.
(cky)
