Zvolen - Nie je víno ako víno! Priam špeciálne postavenie má omšové víno. Nemohol a stále nemôže omšové vyrábať hocikto, kedysi takéto práva udeľovali králi. V Čechách a na Morave vyrábajú omšové víno Arcibiskupské pivnice v Kroměríži, ktoré túto výsadu získali od kráľa Karola IV. Na Slovensku je niekoľko výrobcov omšového vína, v podstate každá diecéza má svojho dodávateľa. V Banskobystrickej sa pri bohoslužbách používa víno od Zvolenčana Jaroslava Knápeka. „Samozrejme, výroba omšového vína má svoje pravidlá. Takéto vína nesmú obsahovať žiadne cudzorodé látky. Nesmú byť ani dosládzané,“ hovorí. Obsah prírodného cukru v hrozne musí byť nad devätnásť kilogramov na sto litrov muštu. Väčšina ľudí si myslí, že omšové víno je kyslé, keďže sa doň nemôže pridávať cukor. „To je omyl. Čím je vyšší prírodný cukor, tým sa odbúra viac kyseliny vínnej,“ dodáva výrobca. Predtým, ako začal vyrábať omšové víno, musel zložiť sľub výroby čistotného vína. V kaplnke Biskupského úradu prisahal na Bibliu, že vína dodávané pre diecézu sú čisté - bez prísad. „Nám vinohradníkom by to ani svedomie nedovolilo, keby sme ponúkli omšové víno, ktoré by nebolo čisté,“ dodáva J. Knápek. Špeciálnu objednávku dostal vlani, keď sa pripravovala návšteva Svätého Otca. Ten obedoval v kňazskom seminári v Badíne, kde mu pripravili aj izbu. „Na slávnostný obed sme ponúkli päť druhov vín, špeciálne pre Svätého otca to bola odroda Rulandské šedé,“ dodáva. Víno pre Svätého Otca bol dokonca oficiálny názov na etiketách fliaš. O tom, či slovenské víno Svätému Otcovi chutilo, nikto nehovoril, podľa neoficiálnych informácií však talianska delegácia z neho nenechala ani kvapku.
Lacné nie je kvalitné
Jaroslav Knápek pestuje vinič vo viniciach v Rykynčiciach. Je spoluzakladateľom združenia integrovanej produkcie hrozna, ktoré sa snaží pestovať hrozno s minimálnymi dopadmi na životné prostredie. Členmi združenia sú osemnásti producenti hrozna. „Proti škodcom nepoužívame žiadne insekticídy, teda žiadne jedy,“ dodáva. Vstup do Európskej únie zamiešal karty vo viacerých odvetviach a je samozrejmé, že sa dotkol aj slovenských vinárov. „Zatriaslo to s nami,“ hovorí J. Knápek s úsmevom. Veď zo svojej produkcie ešte nedávno spracovával sotva pätinu hrozna. Zvyšok predával. Výkupné ceny na Slovensku boli tak nízke, že stačili akurát na pokrytie nákladov. Preto sa musel obrátiť do Čiech, kde platili oveľa lepšie. „Vlani sme už spracovali celú úrodu,“ hovorí. Kvalitné slovenské vína však bojujú na trhu s lacnými talianskymi či maďarskými vínami. Čo sa dá na víne oklamať? Prečo sú lacné? „Sú lacné, pretože ide o stolové – kvantitatívne odrody. Zjednodušene povedané, čím je väčšia bobuľka hrozna, tým je víno menej kvalitné. Takéto vína sú fádne, bez kyselín a aromatických látok,“ konštatuje J. Knápek, nezaprúc v sebe znalca. Nám ostatným, ktorí rozdeľujeme víno na biele a červené, iba ostáva veriť mu.
Milan SUJA
