Zvolen - Dvadsiateho januára 2003 vyriekol bratislavský sudca ortieľ. Za drogy dostal herec Dušan Cinkota dva roky nepodmienečne. Nesedel dlho, do septembra, kedy ho podmienečne prepustili na skúšobnú dobu osemnástich mesiacov. Kým pre väčšinu Slovákov sa akoby stratil z kultúrneho života, vo Zvolene ho začali spoznávať. Práve zvolenské divadlo mu ponúklo šancu a on sa jej chytil zo všetkých síl. Nielenže sa stal platným členom súboru, dokonca zvíťazil aj v nultom ročníku diváckej ankety. Úspešné účinkovanie vo Zvolene odrazu narušila nečakaná správa. Výpoveď! Zákon nedovoľuje, aby prácu vo verejnom záujme robil niekto, kto bol odsúdený za úmyselný trestný čin. Záujem médií stúpol. Preprali Cinkiho zo všetkých strán. Hľadali senzáciu, aj keď žiadna nebola. „V jednom bulvárnom denníku vraj uverejnili vyjadrenie, že ide o podraz od divadla. To je však nezmysel, nikdy som to nepovedal. Nehľadám žiadneho nepriateľa, jednoducho ide o chybu v zákone,“ hovorí Dušan Cinkota. Problém je podľa neho mimo divadla. Vedenie DJGT vedelo, že sa musí prispôsobiť zákonu, do poslednej chvíle však hľadali nejaké riešenie. „Je to diskriminačný zákon. Podľa mňa je to ďalší trest. Pritom u nás nemôže byť človek potrestaný dvakrát za jeden trestný čin,“ dodáva Dušan Cinkota. Ako herec môže pracovať aj na „voľnej nohe“, no sú ľudia, ktorých tento zákon pripraví o prácu. „Všetci nemajú inú možnosť zárobku... Takých akoby rovno poslali páchať trestnú činnosť,“ hovorí. Hercovo okolie bolo výpoveďou šokované, nikto sa vraj nevyjadril v zmysle: zaslúžil si to! „Ak to niekto takto cítil, tak to dobre zahral,“ dodáva s úsmevom. Napriek výpovedi sa spolupráca so zvolenským divadlom nekončí. Cinki, ako ho volajú priatelia a známi, chce naďalej hrať vo Zvolene, veď: „Tu som našiel domov a aj keď som mal veľmi slušné ponuky, neodišiel som a ani som nemienil odísť.“ Prejsť na „voľnú nohu“ nie je podľa neho také jednoduché. „Je to možno v psychike, no ja potrebujem mať svoj tím.“ Rozprávame sa počas predstavenia Čaj u pána senátora a Cinki v divadelnom kostýme čaká, že ho každú chvíľu zavolajú. Okrem tejto hry účinkuje na doskách DJGT v ďalších šiestich. Niekedy hrá dve hry denne, čo vraj nie je žiaden problém. „Hral som už aj tridsaťtri predstavení za mesiac,“ dodáva. Okrem DJGT hrá vo Zvolene ešte v divadle Maska, má vlastné rozhlasové relácie, jeho hlas často počujeme v dabingu. „Som workoholik,“ priznáva Dušan Cinkota. Napokon, práve práca, veľa práce mu pomohlo dostať sa späť na javisko.
Milan SUJA
