Korytárky – Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno. Platí to však len pre toho, kto je šikovný a naozaj sa vie vo svojom fachu obracať. Milan Samaš z Kroytárok síce nemá doma poklad, zato má zlatý pohár víťaza z Medzinárodných majstrovstiev Poľska v strihaní oviec.
Milan SAMAŠ si odskočil do Poľska pre zlatý pohár víťaza z medzinárodnej súťaže v strihaní oviec. Foto: autorka
Hoci je vyučený elektrikár, prevzal remeslo po svojom otcovi, ktorý dlhé roky bol bačom a tiež ovečky strihal. Milan sa venuje len strihaniu a jeho služby využívajú chovatelia oviec z blízkeho okolia, ale aj z druhého konca republiky. No ako sám tvrdí, pri tejto práci sa nedá zbohatnúť: „Je škoda, že na Slovensku sa chová tak málo stád. Okrem toho konkurencia medzi strihačmi je veľká. Je nás asi päťdesiat.“ Keďže u nás je oviec málo, zašiel štyri ostrihať do Poľska. Nie za zárobok, ten by mu nestačil ani na výdavky na cestu, ale preto, že ho pozvali na Medzinárodné majstrovstvá Poľska v strihaní oviec. „Neviem, prečo pozvali práve mňa,“ čuduje sa Milan. „No išiel som sa aspoň na súťaž pozrieť. Zo zvedavosti.“ Domov sa vrátil so zlatým pohárom víťaza. „Poznám lepších slovenských strihačov, ako som ja. Tí ale na súťaži neboli. Aj medzi účastníkmi boli odo mňa šikovnejší. Dosiahli lepší čas,“ skromne hodnotí konkurentov Milan Samaš a dodáva: „Zato ja som neporezal ani jednu ovečku. Oni áno a to sa im stalo osudné. Porota im strhla body a tak som súťaž nakoniec vyhral.“ Bude v tom predsa len niečo, keď prvýkrát v živote prišiel na súťaž a hneď zvíťazil. Preto sme dobiedzali, aby nám prezradil svoju techniku strihania, alebo nejaký ten malý trik. „Nie je v tom žiadny trik a techniku má každý strihač svoju vlastnú. Na súťaži, v silnej konkurencii, rozhodovali hlavne pevné nervy,“ dostali sme odpoveď. No súťaž a ozajstná práca sú dve rozdielne veci. Keď má strihač pred sebou plný košiar ovečiek, musí mať hlavne dobrú kondíciu. Najviac vraj trpia kríže a šľachy na rukách. „Mašinky meníme každé dva roky,“ hovorí Milan. „Tie sa dajú vymeniť, ale nové ruky nekúpime v žiadnom obchode.“ A tie jeho dostávajú poriadne zabrať. Má ich popraskané a zrobené. Ako nám prezradil, pri strihaní záleží aj na tom, aká je ovca. Ak je pekná, tučná, strihá sa ľahšie v porovnaní s chudou. „Po rebrách sa strojčekom behá ťažko a tie naše, slovenské ovce sú väčšinou vychudnuté,“ konštatoval na margo fyzicky náročnej práce. Problémovou partiou je brucho, kde má zviera jemnú kožu a pod ňou žily. Tu si musia strihači dávať najväčší pozor, aby ovcu neporanili. Strihanie oviec je sezónna práca. Ovce Cigaje sa strihajú dvakrát a Meriny len raz do roka. V období, keď Milan nemá robotu, vracia sa k pôvodnému povolaniu elektrikára. Ale ozaj len výnimočne. Ovečky majú u neho prednosť.
J. SCHVARZBACHEROVÁ
Foto: autorka
