Ján Bočkay: Pravdaže, zdraženie benzínu sa nám rýchlo ukáže v peňaženkách. Možno by bolo lepšie prerobiť auto na plyn, no ja si to už teraz nemôžem dovoliť. Za mesiac dám tisícpäťsto až dvetisíc korún na benzín, lepšie povedané, dal som doteraz. Po zdražení to bude zrejme ešte viac. Auto však potrebujem, vozím vnúčatá zo školy domov. Šetrenie veľmi neprichádza do úvahy, aj teraz má vnučka zlomenú nohu a musím ju voziť na rehabilitáciu. Nemôžem ju nechať tak, aj keby stál benzín päťdesiat korún... Cena benzínu je však veľmi vysoká.
Ján Jančík: Na benzíne nešetrím, nemám prečo. Auto potrebujem, nemôžem vôbec šetriť. Myslím si, že cena benzínu išla veľmi hore, aj keď má človek prácu a dostáva výplatu, musí si dobre rozmyslieť, či autom pôjde, alebo nie. V dnešnej dobe je auto nevyhnutnou potrebou, aj ja mám starších rodičov a často ich navštevujem, prípadne chodím s nimi k lekárovi. Bývam v centre mesta a možno by som si vedel predstaviť život bez auta, rozhodne by mi to však niekedy skomplikovalo situáciu. Po zvýšení ceny benzínu som trochu obmedzil jazdenie, koľko dám mesačne na benzín, to nemám spočítané. Možno tisíc korún. Na naše pomery sú ceny benzínu veľmi vysoké, pre niektorých je jazdenie autom doslova prepychom. Okrem toho stojí niečo aj údržba...
Mário Ostrihoň: Je to strašné. Myslím, že to už ani nie je normálne. Mne sa vôbec nedá na benzíne šetriť, auto potrebujem, nehľadiac na to, koľko stojí benzín. Pomaličky ľudí takýmito cenami zdierajú. Mesačne zaplatím za benzín osem tisíc, podnikám, chodím autom pre tovar. Niekedy prejazdím aj viac. Ak to takto pôjde ďalej, tak neviem, čo budem robiť.
Katarína: Viem, cena benzínu išla hore, auto síce máme, no ja nešoférujem. Myslím si, že sa ľudia veľmi začnú sťažovať, to zvýšenie je vysoké. Okrem toho išli hore aj iné ceny, ľudia to pocítia.
Jarmila Ivanová: Máme doma auto, ja však na ňom nejazdím, len ma vozia. Nejazdíme až tak často, za benzín zaplatíme mesačne tisíc až tisícpäťsto korún. Teraz ešte viac. Určite budeme musieť obmedziť jazdenie, pretože sa to nebude dať zvládnuť. Už aj teraz chodím často autobusom. Môj syn však tvrdí, že sa mu viac oplatí chodiť na aute, pretože aj čas, ktorý ušetrí, sú vlastne peniaze. Dochádza do Banskej Bystrice a má to prepočítané.
Peter: Už teraz máme ceny takmer rovnaké, ako sú v Európskej únii, to by bolo v poriadku, keď už sme jej členmi. Len keby sa rovnako rýchlo prispôsobovali aj platy. Tie však niekto umelo priškrtil, ekonomika z toho síce profituje, máme lacnú pracovnú silu, no ani zamestnaný človek si toho nemôže veľa dovoliť. Dokedy vydržíme takto ťahať, to neviem, veľmi ma to nebaví, aj chodím do roboty, aj žijem od výplaty k výplate.
Juraj Senčák: Je to drahé, veľmi drahé. Za benzín platím mesačne okolo päť tisíc korún, som podnikateľ a na aute jazdím často. Bez auta sa nepohnem. Budem sa však musieť prispôsobiť, kúpim si zrejme auto s menšou spotrebou. Ako môžem šetriť, keď auto každý deň potrebujem? Je tiež veľký rozdiel žiť napríklad v Bratislave, kde zarábajú pätnásť až dvadsať tisíc a tu, kde dobre viete, aké sú platy.
