Pondelok, 19. november, 2018

Situácia je kritická, hovorí odborník, ktorý odišiel opravovať výťahy do Švajčiarska

Na Slovensku stále fungujú desaťtisíce starých výťahov.

Ilustračné foto. (Zdroj: Ján Krošlák)

Po 10 rokoch praxe výťahára na Slovensku sa Jozef Repiský dostal pred šiestimi rokmi do Švajčiarska. Iný svet, iný plat, a možno trochu iné výťahy. Rozhodne väčšina z nich.

Pracovali ste na Slovensku, v súčasnosti robíte vo Švajčiarsku. Je veľký rozdiel vo výťahoch v týchto krajinách?

– Nie je veľký. Každý výťah sa skladá z rovnakých súčiastok, len možno trochu inak vyzerá a iní sú výrobcovia. Vo vyspelých krajinách sa presadzujú typové výťahy, kde veľkú úlohu hrajú nadnárodné spoločnosti, ktoré výťahy vyrábajú pásovou výrobou ako autá. Preto sú aj lacnejšie a menej náročné na montáž.

Samozrejme, postupy montáže sa musia dodržať podľa manuálov, ktoré vznikali spolu s výrobným procesom ku konkrétnemu typu výťahov. Rozdiel je napríklad v tom, že výťah, ktorý sa vyrobí vo fabrike vo Francúzsku, sa väčšinou nedostane na český a slovenský trh. Tento trh pokrýva fabrika, ktorá je v Čechách.

Aký môže byť priemerný vek výťahov na Slovensku?

– Presne neviem, no v roku 2016 som zachytil informáciu, že na Slovensku je v prevádzke viac ako 35-tisíc výťahov starších ako 35 rokov.

Niektoré bytové družstvá výmenu odkladajú.

– Lebo asi fungujú ešte v komunistickom režime. Pokiaľ výťah funguje, tak ho netreba meniť a stačí nám platiť paušál za servis. Takto možno iba odkladajú zníženie svojich príjmov za servis starých výťahov. Kým som pôsobil na Slovensku, bytové družstvá ako keby žili v dobe kamennej. V 99 percentách prípadov, kde sme menili výťahy, išlo o bytovku, ktorá sa oddelila od bytového družstva a vytvorila si vlastné bytové spoločenstvo.

Bytové družstvá nemajú kapacity na výmeny a všetko by muselo ísť cez externé firmy. Tak je výťah pod kontrolou firmy, ktorá výťah namontuje, lebo ona naň dáva záruku a nepustí k nemu ľudí, ktorí nemajú dostatočné skúsenosti na opravy a servis. A výsledok je taký, že za servis a opravy si inkasuje firma, ktorá namontuje výťah, a bytové družstvá strácajú príjem.

Prečítajte si tiež: Najrýchlejší výťah by v meste dostal pokutu. Kam až sa dá zájsť?

Kedy sa výťahom končí životnosť?

– Je to ako s autom. Čím menej ho používate, tým dlhšie vydrží. Samozrejme, že je dôležitý aj servis. Ale dajme si otázku: Kto jazdí v dnešnej dobe na 35-ročnom aute? Len fanúšik veteránov, ktorý svoje auto pozná lepšie ako sám seba a stará sa oň ako o svoje dieťa.

Pri výťahoch je to nebezpečnejšie, lebo nikto nevie, čo narobí únava materiálu v rámoch kabíny, protiváhy alebo v prevodovkách. Staré výťahy už sú podľa mňa po životnosti. Nemenia sa aj preto, lebo ich nemá kto vymeniť. Zákazník si kúpi výťah cez rôzne banky a dotácie, ale nevie zohnať ľudí, ktorí mu ho namontujú za rozumnú cenu. Taká je realita.

Prečo je taký nedostatok kvalitných montérov a špecialistov na výťahy?

– Nie je na to žiadna škola, to je jeden z dôvodov. Ďalší, že veľa ľudí sa bojí práce, ktorá je náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky. Je pri nej potrebné dodržiavať veľa základných bezpečnostných pravidiel. Napriek tomu veľa Slovákov pracuje v tejto oblasti v zahraničí, kde získali skúsenosti a poniektorí predtým výťahy na Slovensku ani nemontovali.

Kedy bude situácia s nedostatkom technikov u nás už kritická?

- Tá doba je už tu. Situácia je kritická. Dnes obchodník nevie predať výťah s montážou, lebo cenu si už začali udávať externé firmy. Tak obchodník nevie určiť výslednú cenu za výťah, lebo nevie, kto ho bude montovať.

Staré a nové

Pre prácu s výťahmi platia prísne pravidlá, no ako ukazujú niektoré tragédie, aj tie najprísnejšie pravidlá sa často obchádzajú. Prečo výťahári riskujú?

– Pri servise výťahov sa vyžadujú aj práce vo výškach, z čoho vyplýva veľké riziko možného úrazu. A prečo sa bezpečnosť obchádza? Odpoveď je jednoduchá: Vo všetkom sú hlavne peniaze. Ďalšími faktormi sú nevedomosť a nezodpovednosť montérov, slabé kontroly bez postihov a časová tieseň z dôvodu dodržania plánovaných termínov, ktoré robia obchodníci a nie odborníci.

V praxi a matematicky to vychádza tak, že ak sa výťah dá namontovať za desať pracovných dní, dodržanie všetkých bezpečnostných pravidiel môže predĺžiť montáž aj o dva dni. Strata dvoch dní je v prepočte dvadsať percent nákladov, čo sa týka pracovného času, resp. montážnych hodín. Takže ide aj o peniaze. A to nerátam peniaze, ktoré potrebujem na materiál či zariadenia, ktoré nám pomáhajú bezpečnosť dodržať.

Vidieť tento trend aj v zahraničí, alebo sú tam prísnejšie kontroly?

- V zahraničí sú prísnejšie bezpečnostné pravidlá, na niektorých stavbách dokonca extrémne prísne. Vo Švajčiarsku som sa stretol s prípadom, keď jedna firma dostala na rok zákaz montovať výťahy v celej krajine, pretože opakovane pochybila pri bezpečnostných kontrolách. Išlo o montáž výťahov v jednej americkej spoločnosti, kde je bezpečnosť na prvom mieste.

V tejto spoločnosti napríklad platí pravidlo, že ak by tam mal zamestnanec smrteľný úraz, automaticky má výpoveď bezpečnostný technik aj generálny riaditeľ. Na Slovensku sa všetko rieši cez živnostníkov, ktorí sú zodpovední sami za seba. Keby sa všetko malo urobiť tak, ako sa urobiť má, tak ceny výťahov a ceny prác by sa minimálne o dvadsať percent zvýšili len kvôli bezpečnosti.

Prečítajte si tiež:Prvý výťah, o ktorom vieme, zostrojil grécky učenec Archimedes

Rozhodli ste sa osloviť školy, aby uvažovali o nových odboroch pre výťahových technikov.

– Áno, už som oslovil jednu strednú školu vo Zvolene, ktorá má potenciál takýto odbor vytvoriť. Dôvod je jednoduchý. V tejto oblasti je toľko roboty a toľko zariadení, že by sa mohli poniektorí aj naklonovať. Už počas štúdia by sa žiaci, respektíve noví pracovníci oboznamovali s bezpečnosťou a mohli by navštevovať odborné semináre, kde by sa stretávali s ľuďmi, ktorí niečo znamenajú v tomto odbore a majú dlhoročné skúsenosti.

Nechýbajú však len montéri, ale aj kvalifikovaní predajcovia, ktorí vedia, čo predávajú, servisní technici, špecialisti, konštruktéri a projektanti, revízni technici, inšpektori a dokonca aj programátori, lebo všetky výťahy v dnešnej dobe fungujú cez riadiace jednotky a kontrolujú sa cez internet.

Pražský paternoster

Po vyštudovaní učebného odboru by mohli žiaci pokračovať v maturitnom odbore a potom aj na vysokej škole. Ak chce byť niekto revíznym technikom, musí mať maturitné vzdelanie alebo vyššie s praxou. Takýto človek má uplatnenie v ktoromkoľvek meste a dokonca v hociktorej krajine, pokiaľ sa dohovorí. Dvere sa mu otvoria dokorán a so znalosťou cudzieho jazyka sa v dnešnej dobe nestratí.

Aká je odozva škôl?

– Školy dnes majú problém prežiť, lebo dostávajú financie zo štátu podľa toho, koľko žiakov majú nahlásených. Ešte väčší problém je, že dnešná mládež nemá záujem o takéto učenie a nechce veľmi manuálne pracovať. V krajských mestách sa odborné školy rušia a zlučujú, aby prežili, a napríklad gymnáziá a obchodné školy sa otvárajú nové. Do týchto škôl znížili kritériá na prospech, lebo im ide len o peniaze a väčší počet žiakov znamená väčší príjem.

Nechápem to, no verím, že remeslo sa nakoniec dostane do popredia, a preto by som chcel podporovať odbornú školu, ktorá sa začne takýmto odborom zaoberať. Som ochotný navštevovať základné školy a stretávať sa s rodičmi a nádejnými žiakmi. Ja som prešiel od obyčajného pomocníka až na najvyššiu manažérsku funkciu a viem im z praxe vysvetliť, čo svetový trh potrebuje. A čo sa týka platov, v dnešnej dobe kvalitní remeselníci zarábajú viacej ako obchodníci.