Streda, 19. september, 2018

V Hriňovej ukázali, ako kedysi vyzeralo tradičné gazdovanie

Časť Slanec v sobotu zaplnili tisíce návštevníkov.

Gazdovanie v Hriňovej. (Zdroj: Milan Suja)

HRIŇOVÁ. Gazdovanie na hriňovských lazoch si už našlo svoje miesto v kalendári podujatí Podpoľania. To sobotňajšie bolo plné tradičných jedál a hudby vo Fujarovom, Hriňovskom či Tisovníckom dvore. O špeciality zo zahraničia sa zasa postarali v dvore Českom, Srbskom a Kubánskom. Nemohla chýbať ani tradičná hriňovská svadba. Okrem jedla a hudby si návštevníci mohli pozrieť tradičné činnosti: mlátenie obilia, a to nielen na mláťačke, ale aj ručne, cepmi. Zblízka videli kosenie lúky, vyberanie zemiakov... Ochutnať mohli čerstvo upečený chlieb z pece alebo sa dať odfotiť v kroji.

No ad for you
Gazdovanie na lazoch

Obsiahnuť všetko zaujímavé na takomto podujatí, nie je možné na pár riadkoch, a tak prinášame aspoň pár útržkov.

Vyšívala a inkasovala

V Hriňovskom dvore rozvoniavali pacále, ktoré šikovné žienky robili priamo na sporákoch. Zároveň ste sa na mieste mohli naučiť vyšívať. „Vyšívanie krivou ihlou je typická hriňovská a detvianska výšivka,“ vysvetlila nám narýchlo Mária Krnáčová. Potom odložila výšivku, otočila sa a zinkasovala dve eurá. To jedna návštevníčka zaplatila za pacále, ktoré si odnášala z dvora.

Keďže mama Márie Krnáčovej je členkou folklórnej skupiny Hriňovčanky, ktoré piekli na sporákoch pacále, vyšívanie mala spojené so starostlivosťou o pokladňou.

Vyšívanie krivou ihlou nie je ťažké, základy sa dajú naučiť za pár minút. Potom je všetko už len záležitosťou praxe. V školách sa neučí, a tak je jedinou možnosťou ako sa naučiť pracovať s krivou ihlou, nájsť niekoho staršieho, kto je ochotný sa o svoje umenie podeliť. „Mňa to tiež naučila moja starká, keď som mala desať rokov,“ dodala Mária Krnáčová.

Košičan v podpolianskom kroji

„Do dvoch metrov sú to pastierske trúby, nad dva metre je fujara trombita,“ vysvetlil nám základný rozdiel Peter Pajkoš vo Fujarovom dvore.

Pastierske trúby sú vraj predchodcami mobilov. Pastieri si s nimi dávali signály, keď išiel medveď, keď horelo alebo sa blížila búrka. Peter Pajkoš si trúby vyrába sám, najlepšie je vraj mäkké drevo, smrek alebo borovica.

V sobotu z času na čas zatrúbil najprv na trombite, potom predviedol aj pastierske trúby. Ponuku vyskúšať si nástroje využili viacerí návštevníci dvora, dokonca aj nadšený Japonec. Za svoje trúbenie si vyslúžil pochvalu aj od Petra Pajkoša. Ten bol oblečený v tradičnom podpolianskom kroji, človek by preto čakal, že ide o typického Podpoľanca. Do Hriňovej však prišiel z Košíc.

Tisovník stavil na šúľance

Šúľance boli hlavným chodom, ktorý pripravili reprezentanti Horného Tisovníka. „Základom je zemiakové cesto. Uvarené šúľance premiešame s makom, k tomu trochu cukru... Koľko cesta máme prichystané, to neviem. Ja len šúľam,“ povedala s úsmevom mladá žena a zavolala pomocníčku.

„Neviem či je to typické jedlo aj v Hriňovej, no v Hornom Tisovníku áno,“ dodala Andrea Machavová, ktorú si vybrali za hovorkyňu.

Horný Tisovník sa nedávno zapojil do súťaže dedina roka. Aj keď ju nevyhral, účasť v súťaži si obyvatelia pochvaľovali.

„Získali sme špeciálnu cenu a celkom dobre sme sa umiestnili v internetovom hlasovaní,“ vysvetlila Andrea.

Gazdovanie si vyskúšali aj vlani, kedy tiež varili šúľance.

No ad for you