Donedávna bol Šváb poslednou časťou Krupiny bez elektriny. V lete sa to malo zmeniť. Osadu elektrifikovali, do domov sa však elektrina zatiaľ nedostala.
ŠVÁB. Oáza pokoja v nádhernej prírode uprostred hôr. Ideálne miesto na únik z mesta. Za iných okolností by sa Šváb pri Krupine už rozrastal o nové rodinné alebo rekreačné domy. Z deviatich krupinských lazníckych usadlostí je však dodnes jediný bez civilizačných výdobytkov.
Od Krupiny ho delí desať kilometrov. K horskej osade odbočíme na ceste v smere na Žibritov. Cestu lemuje z oboch strán hustý les a namiesto výtlkov, ktorých sme sa obávali, prekvapí nový asfaltový koberec. Vlani ju opravili Mestské lesy Krupina, na Švábe majú chatu.
Pred dvoma rokmi ju kompletne prerobili a dnes vyzerá ako novostavba. Kedysi bola klasickým dedinským domom.
S výnimkou tejto chaty pripomína Šváb skanzen. Ostatných šesť domov si zachovalo vidiecky ráz. Všetky sú obývané, ale nie trvalo, ľudia ich dnes využívajú na chalupárčenie.
Sedem domov
Sedem domov tvorilo švábsku usadlosť odjakživa. Aspoň od čias, ktoré si tamojší domorodci pamätajú.
Osadu zo všetkých strán lemujú lesy.
„Naša mama odišla zo Švábu posledná, bolo to v roku 1982. Nechcela, museli sme ju odviesť nasilu,“ hovorí Zdenka Slováková. Zo starousadlíkov zostali chalupárčiť na Švábe traja, ostatní sú prisťahovalci.
Na Šváb chodia s bratom a s rodinou každý víkend v zime aj v lete. Zresetovať telo aj myseľ. Ako starousadlíci majú k miestu osobitý vzťah. V čase našej návštevy opravovali kaplnku. Hoci im nepatrí, starajú sa o ňu.
Zrenovovali aj starú zvonicu a kríž uprostred osady. „Nie je to všetko len naša zásluha, niektorí susedia pomohli. Vlastnými rukami alebo prispeli materiálom.“
Zdenka Slováková so švábskou kronikou.
Bez svetla s elektrinou na dosah
Žiadna práčka či chladnička, večery trávia bez televízie. Nemajú elektrinu. Ani plyn a dokonca ani vodu. Ako svetlo poslúžia sviečky alebo lampový olej. Vodu si nosia, ako ich predkovia za starých čias, vo vedrách zo spoločnej studne.
„Ani elektrina nám tak nechýba ako voda. Cez leto to ešte ide, na dvore sme si urobili provizórny sprchovací kút, horšie je to v zime. Ale na pitie je znamenitá. Čistá pramenitá. Ani si sem nevozím z mesta chlórovanú.“
V lete sa to malo zmeniť, Stredoslovenská energetika Šváb elektrifikovala. Ľudia však naďalej zostávajú bez prívodu elektriny, majú ju iba lesníci.
Rozvody totiž potiahli len po lesnícku chatu, ktorá stojí hneď na začiatku osady. Rozvody z prípojnej skrine pri chate do ostatných domov si musia zaplatiť.
„Robili prieskum, že či chceme elektrinu. Všetci sme podpísali,“ hovorí Zdenka Slováková.
„Nevedeli sme, že to bude taká drahá záležitosť. Len kábel stojí okolo 17 eur a potrebujem 150 metrov. K tomu ďalšie náklady na rozvody v dome, sami si musíme vykopať aj zásek na káble,“ dopĺňa ju jej brat Milan Jakuš.
Niektorí susedia pripojenie ešte zvažujú, Jakušovci nie. „Prívod nemá príliš silný výkon. Upozornili nás, že elektrinu budeme môcť používať len na svietenie. Aj v chate mestských lesov vyhadzuje pri väčšom odbere poistky, hovorili sme s ľuďmi, čo tam chodia.“
Riaditeľ mestských lesov o probléme s elektrinou v chate nič nevedel, hovorkyňa Stredoslovenskej energetiky Jana Bolibruchová nižšiu kvalitu potvrdila. Podľa nej ju ovplyvňuje obmedzená kapacita trafostanice, ale aj ďalšie parametre. Aké, nekonkretizovala.
Dodala, že miesto pri chate pre prípojnú skriňu zvolili z dôvodu, že ho vyhodnotili ako najvhodnejšie.
„Umiestnenie elektrických rozvodov v tejto lokalite je mimoriadne náročné, a to z technického aj ekonomického pohľadu. Urobili sme najlepší kompromis medzi technickými nárokmi, dostupnou kapacitou v transformačnej stanici a finančnou náročnosťou celého projektu,“ doplnila.
Hoci si súrodenci Jakušovci na život bez elektriny už zvykli, začali uvažovať nad slnečnými kolektormi. Inšpirovali sa susedom, ktorý chodí na Šváb zo Švajčiarska.
Sklenený švábsky poklad
Starorodičovský dom Jakušovcov pripomína malé múzeum ľudového umenia z každej strany. Strop v kuchyni zdobia vedrá či taniere s ľudovými motívmi a množstvo hrnčekov. Zdenka Slováková len počet hrnčekov odhaduje na 130.
Vystavuje tiež drevené misky, vyšívané obrusy, starožitné žehličky či lampáše. Ukazuje na starý mlynček. Zaujímavý je tým, že je bez riečice.
„Používal sa na výrobu bryndze. Doma vyrobená bola hutnejšia, preto sa na haluškách nerozpustila,“ vysvetľuje.
Za švábsky poklad označí len sériu sklenených fľaštičiek rôznych veľkostí a tvarov. „Našla som ich pri kopaní okolo záhrady. Tie jediné pochádzajú odtiaľto, všetko ostatné nám darovali a niečo sme kúpili na jarmokoch.“
Pôvodnú majú ešte posteľ, obhorenú ju odložili na povalu vo svojom dome. Oheň ju poznačil počas Povstania, keď Šváb z jednej strany podpálili ustupujúci Sovieti a z druhej prichádzajúci nemeckí vojaci.
„Pred domom mali naši obilie. Od neho sa chytila perina na okne a hneď nato vnútro izby. Všetko z domu rýchlo vyhádzali, chceli to uchrániť pred požiarom. V panike sa pri vyhadzovaní všetko poškodilo, preto nemáme ani pôvodný nábytok v dome.“
Zbierka Zdenky Slovákovej.
Škody presiahli dva milióny
Na Švábe mali partizáni najsilnejší tábor. Zriadili si tam muničný sklad a v jednom z domov provizórnu nemocnicu s vlastným lekárom. V starorodičovskom dome Jakušovcov sa zabávalo veliteľstvo štábu.
„Mama a starká spávali vzadu v komore, ostatné izby obsadili oficieri,“ hovorí Milan Jakuš. „Dohromady ich bolo na Švábe okolo 1500, približne toľko mali aj koní. Tiež stádo hovädzieho dobytku, aby ich živilo. Ale naši veľmi o tých časoch nechceli hovoriť.“
Nemci sa zmocnili Švábu a najbližšieho okolia 18. októbra o druhej ráno. „Na partizánske pozície zaútočili od Žibritova, prenikli cez lesy Banského Studenca a Prenčova. Partizáni ustúpili cez Dobrú Nivu pod Poľanu.
Škodu po požiari v osade odhadli v tom čase na dva milióny korún.
Najstarší je Briač
Zdenka Slováková založila pred štyrmi rokmi kroniku Švábu. Neobsahuje historické fakty, súrodenci ich detailne nepoznajú, napriek tomu je cenná. Tvoria ju predovšetkým starožitné fotografie.
Od potomkov ich získali pomerne dosť. Dokumentujú podobu usadlosti v minulom storočí a uchovávajú aj podobizne vtedajších obyvateľov. Dopĺňa ich súčasnými a odkazmi víkendových turistov, ktorí sa tam začínajú objavovať.
Krupinský historik Miroslav Lukáč názov osady pripisuje vplyvu nemeckých kolonistov, ktorí do regiónu prichádzali na prelome 12. – 13. storočia. Nevylučuje však, že predtým mala slovenský názov, pretože lazy v okolí mesta obsadzovali Slováci.
Kedy Šváb vznikol, povedať nevie. „Určite to nie je najstaršia krupinská osada. Prvý je v starých listinách spomínaný Briač, znamená to breh,“ hovorí.
Kaplnku zrenovovali.
Zachránili aj vyše storočnú zvonicu. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ