Donjon, svojimi rozmermi stredoeurópsky unikát, už ukazuje pôvodné kontúry. Počas letnej sezóny sa chcú archeológovia prepracovať na jeho dno.
ZVOLEN. Do štyroch rokov by malo byť torzo kráľovskej obytnej veže v dolnej časti Pustého hradu kompletne zrekonštruované. Vlani ju doslova vyhrabali spod zeme.
Sutinu, ktorá stáročia ukrývala múry veže, odstránili miestami až do šesťmetrovej hĺbky predovšetkým v jej exteriéri a počas tohto leta sa chcú archeológovia dostať až na samé dno v jej interiéri. To znamená zhruba ďalšie štyri až päť metrov.
Vchod sa prepadáva
Tento rok chcú zakonzervovať torzo východnej steny veže. „Moja predstava je každý ďalší rok ďalšia stena. Aby za štyri roky bolo torzo veže kompletne zrekonštruované,“ hovorí šéf archeologického výskumu Ján Beljak.
Zastabilizovať chcú tento rok aj vchod, ktorým sa z nádvoria dalo dostať do interiéru veže.
„Je vymurovaný z kameňa. Hľadači pokladov si mysleli, že je to tajná chodba. Vyberali odtiaľ kamene a narušili jeho statiku. Zhruba pred trinástimi rokmi sa časť vstupu zrútila a hrozí, že sa rozpadne aj zvyšok. Chceme zachrániť aspoň to, čo z neho zostalo,“ konštatuje Beljak.
Archeológ odhaduje, že vchod do suterénu veže bol široký 1,20 – 1,40 metra, vysoký dva metre. „Bol to tunel dlhý viac ako tri metre.“
Samotná veža mala štvorcový pôdorys s rozmermi 19,9 x 19,9 metra, hrúbka kamenných múrov dosahovala 3,3 metra. „Donjon mal pravdepodobne päť podlaží, vysoký bol približne 25 metrov,“ ozrejmuje Beljak. Zachované torzo juhovýchodného nárožia veže aj dnes dosahuje výšku takmer sedemnásť metrov.
„Spodné podlažie bolo dva až tri metre vysoké, ostatné už boli vyššie. Zaberali plochu 180 - 225 metrov štvorcových. Pri predpokladanej výške piatich podlaží disponovala veža interiérovou plochou najmenej 1000 metrov štvorcových.“
Spodné podlažie prístupné z nádvoria slúžilo zrejme ako skladisko, nad ním boli pravdepodobne tri úrovne obytných a reprezentačných priestorov a napokon obranné podlažie.
Svojimi rozmermi je donjon na Dolnom hrade stredoeurópskym unikátom, väčšie sa vyskytujú predovšetkým v západnej Európe.
Zachované torzo juhovýchodného nárožia veže aj dnes dosahuje výšku takmer sedemnásť metrov. FOTO: JÁN BELJAK
Kosti sú ľudské
Okrem interiéru veže budú archeologické cennosti hľadať aj v jej exteriéri; popri línii niekdajšieho hradného opevnenia a aj na nádvorí, ktoré sa rozprestieralo na ploche veľkej 0,7 hektárov.
Celý Pustý hrad má rozlohu 4,7 hektára. „Často sa uvádza plocha 7,6 hektára, ale tento údaj nie je správny,“ podotýka Beljak. Horný hrad pokrýva priestor veľký 3,5 hektára, Dolný 0,7 hektára a spolu s takzvanou spojovacou časťou tvoria hradný komplex s plochou 4,7 ha.
Skúmať budú zem aj v blízkosti hlavnej vstupnej brány na nádvorie, kde v predchádzajúcich sezónach našli najviac historických vzácností napríklad v podobe mince či kovaní, a tiež pri spojovacom múre medzi Dolným a Horným hradom. Pri ňom vlani objavili urnový hrob.
„Dnes už s istotou vieme, že prepálené kosti v hlinenej urne boli ľudské, expertíza potvrdila náš predpoklad,“ hovorí Beljak.
„Chceme preto zistiť, či sa v tom priestore nenachádzajú aj ďalšie urnové hroby z doby bronzovej. Vylúčené to nie je, aj keď vlani nás pohrebisko na tomto mieste prekvapilo.“
Prím patrí Nitre
Nové merania prepisujú rebríčky najväčších hradných komplexov.
Pustý hrad nemá 7,6 hektára, ako sa pôvodne predpokladalo, rozloha celého hradného komplexu je 4,7 hektára. Potvrdili to viaceré merania lesníkov aj geodetov, ktorí dnes pracujú s exaktnejšími technológiami.
Stále je však väčší ako Spišský hrad. Ani ten nie je taký veľký, ako sa doteraz udávalo. „Spišský hrad má 3,9 hektára,“ hovorí Ján Beljak, archeológ SAV v Nitre. Na internete sa objavujú údaje o vyše štyroch hektároch, niektoré zdroje udávajú aj viac ako 5 hektárov.
V rámci Slovenska je Pustý hrad piaty najväčší, Spišský je šiesty. Prím patrí Nitre, kde hradisko v stredoveku dosahovalo 8,9 hektára.
„Nasleduje Bratislavský hrad a Devín so 6,8 hektármi. Štvrtým najväčším s rozlohou 6,2 hektára je hrad v Košiciach na vrchu Hradová,“ dodáva archeológ.
(moj)
