Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

V podzemí je bašta prepojená s časťou bývalého karnera

Historici predpokladajú, že krupinskú baštu ako súčasť bývalého mestského hradu postavili za čias Jána Jiskru z Brandýsa. Má takmer šesťsto rokov, no možno je aj staršia.

(Zdroj: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ)

KRUPINA. Výskum Husitskej bašty, na ktorý Farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Krupine získala tritisíc eur od ministerstva kultúry, sa ešte neskončil, no historikom už priniesol nové poznatky. Zatiaľ však stále nevedia, kedy presne baštu, súčasť niekdajšieho opevnenia, postavili. Túto otázku možno doriešia, keď dostanú objednané listiny z maďarských archívov.

Bašta je najstaršou fortifikačnou, teda obrannou stavbou v Krupine. Je pozostatkom bývalého mestského hradu, ktorý mal tri nárožné bašty a jednu vstupnú bránu.

Z troch zostala jedna

Z obranných objektov sa takmer nedotknutá zachovala len Husitská bašta. „Z Mušketovej, severozápadnej bašty zostalo len torzo. Na mieste juhovýchodnej, zbúranej v 40. rokoch 20. storočia, postavili jej repliku a prepojili s budovou novej fary. Štvrtým nárožným objektom bola vstupná brána, ktorá sa dá tiež považovať za fortifikačnú stavbu, akou sú ostatné bašty, pretože nemala len funkciu brány, bola prispôsobená aj na obranu,“ hovorí historik Miroslav Lukáč. Bránu neskôr prestavali v barokovom štýle a dnes slúži hlavne ako zvonica pre tamojší rímskokatolícky kostol.

KAWTXT1736.jpg

Brána pred kostolom, pozostatok niekdajšieho opevnenia.

Opevnenie plnilo svoju funkciu do roku 1701, keď Krupina prestala byť pohraničnou pevnosťou. Múry, ktorými boli bašty prepojené, postupne búrali alebo narúšali rôznymi prístavbami.

Poslúžilo proti Turkom

Opevnenie pravdepodobne postavili v polovici 15. storočia vojská Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý chránil záujmy kráľovnej Alžbety pred novým uhorským kráľom Vladislavom I. Jagelovským. Ten bol „protikráľom“ Alžbetinho maloletého syna Ladislava Pohrobka, taktiež zvoleného uhorského kráľa.

Opevnenie, ktoré malo pôvodne brániť kostol a mesto pred Vladislavovými vojskami, poslúžilo neskôr v rámci opevnenia mesta aj na ochranu pred tureckými nájazdmi.

V historických prameňoch sa opevnenie spomína pod rôznymi termínmi; hrad, pevnosť, citadela. „Vladislav I., ktorý obliehal Krupinu, už v roku 1441, v jednej listine uviedol, že je ,v tábore pri pevnosti Krupina‘. To neznamená, že bola postavená až v tých časoch, toto sa len predpokladá,“ ozrejmuje Lukáč.

„Ešte predtým, ako tu bol Ján Jiskra z Brandýsa, sme v prameňoch objavili rok 1437, v ktorom sa spomínajú hradby mesta Krupina. Nevieme však, či vtedy za ne považovali nejaký drevozemný obranný val, alebo už kamenné opevnenie (aj) okolo kostola. Viac sa však prikláňame k tomu, že hrad vznikol až v časoch Jána Jiskru, pretože v mladších prameňoch sme našli zmienku o tom, že keď obsadil časť Slovenska, postavili okolo kostola hradby. V listine z roku 1466 sa píše o tom, že v Krupine ,bol hrad‘, takže s istotou sa dá povedať, že toto opevnenie už v časoch Jiskru existovalo. Bašta je navyše stavebne odlišná od podobných stavieb, ktoré postavili na území Slovenska v čase protitureckých bojov.“

Po roku 1918 sa už archívne listiny o krupinskom hrade nezmieňujú, čo znamená, že v 18. storočí vo svojej funkcii zanikol.

Historik Lukáč poukazuje na ďalšiu významnú skutočnosť, spojenú s hradom a teda aj s Husitskou baštou. V spomínanej listine poľského kráľa Vladislava II. z roku 1441 sa mesto prvýkrát spomína pod slovenským názvom Krupina. Dovtedy malo latinskú alebo maďarskú podobu Corpona, Curpona, Carpona, neskôr aj nemeckú Körppen, respektíve Karpfen.

Jedenásť metrov nad zemou

Nadzemná časť bašty je vysoká jedenásť metrov, kamenné múry sú hrubé meter a pol. Vnútorný priestor veľký nie je. „Interiér má priemer šesť metrov. Je to štandardný priestor pre takúto stavbu,“ hovorí historik umenia a archeológ Michal Šimkovic.

Základy samotnej bašty siahajú približne do metrovej hĺbky, v podzemí sa však na baštu napája suterén karnera, zvyšok staršej stavby nazývanej aj kostnica. Do 19. storočia karnery využívali na uchovávanie kostí mŕtvych z cintorínov pri kostoloch. Karner je zasypaný, Šimkovic je však presvedčený, že ak by sutinu odstránili, určite nájdu pozostatky kostier.

V zlom technickom stave je podľa Lukáča najmä časť južnej steny, ostatné strany bašty sú v relatívne dobrom stave. „Bašta nie je vážne poškodená aj vďaka tomu, že v minulosti priebežne opravovali strechu. Tá je z dreveného šindľa a určite nie je pôvodná. Nanovo položená bola asi v 19. storočí,“ dodáva Šimkovič. Drevená bola podľa neho aj pôvodná strecha.

Okrem dvoch zachovaných pozdĺžnych okienok vo vyšších podlažiach, ktoré slúžili pravdepodobne ako strieľne, našli v nižších podlažiach dve pôvodné, už zamurované strieľne. Pri rekonštrukčných prácach ich zrejme obnovia.

ico

Priestor pre sakrálne umenie

Farnosť chce zrekonštruovanú baštu sprístupniť verejnosti.

Výskum Husistskej bašty predchádza rekonštrukcii, Farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Krupine chce na ňu získať peniaze znova z ministerstva kultúry alebo z iných nadačných programov. O grant na projektovú dokumentáciu sa mieni uchádzať už budúci rok. Dekan farnosti Emil Gallo plánuje zrekonštruovaný priestor využiť na expozíciu sakrálneho umenia a sprístupniť verejnosti.

Podzemnú časť bašty využíva farnosť ako pivnicu na uskladňovanie ovocia. „Nie, omšové víno v nej nemáme, na to máme iný priestor,“ konštatuje Gallo na našu otázku.

Nadzemná je stropom rozdelená na dve časti. Prízemnú využívajú rehoľné sestry ako komoru, vo zvyšku bašty nad stropom sa podľa Galla usídlili netopiere.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 971
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 227
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 414
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 905
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 041
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 938
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 232
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 918
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 716
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 607
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Tipy na výlet

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Čísla už zverejnila aj Krupina a Hriňová.

31m
Ilustračné foto.

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

8 h
Tomas Sholl v drese Detvy

Thomas Sholl poriadne rozvíril hladinu vody na Podpoľaní.

8 h
Ilustračné foto.

Lepší výsledok testovania mala Krupina.

11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

9 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

7 h

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22. jan
AKTUALIZOVANÉ 23. 1. o 21.24 o vyjadrenie prednostky OÚ

Zaočkovali aj 34-ročnú prednostku za OĽaNO v Nitre

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

22. jan

Už ste čítali?