Pondelok, 20. november, 2017 | Meniny má Félix
Pridajte si svoje mesto

V podzemí je bašta prepojená s časťou bývalého karnera

Historici predpokladajú, že krupinskú baštu ako súčasť bývalého mestského hradu postavili za čias Jána Jiskru z Brandýsa. Má takmer šesťsto rokov, no možno je aj staršia.

(Zdroj: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ)

KRUPINA. Výskum Husitskej bašty, na ktorý Farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Krupine získala tritisíc eur od ministerstva kultúry, sa ešte neskončil, no historikom už priniesol nové poznatky. Zatiaľ však stále nevedia, kedy presne baštu, súčasť niekdajšieho opevnenia, postavili. Túto otázku možno doriešia, keď dostanú objednané listiny z maďarských archívov.

Bašta je najstaršou fortifikačnou, teda obrannou stavbou v Krupine. Je pozostatkom bývalého mestského hradu, ktorý mal tri nárožné bašty a jednu vstupnú bránu.

Z troch zostala jedna

Z obranných objektov sa takmer nedotknutá zachovala len Husitská bašta. „Z Mušketovej, severozápadnej bašty zostalo len torzo. Na mieste juhovýchodnej, zbúranej v 40. rokoch 20. storočia, postavili jej repliku a prepojili s budovou novej fary. Štvrtým nárožným objektom bola vstupná brána, ktorá sa dá tiež považovať za fortifikačnú stavbu, akou sú ostatné bašty, pretože nemala len funkciu brány, bola prispôsobená aj na obranu,“ hovorí historik Miroslav Lukáč. Bránu neskôr prestavali v barokovom štýle a dnes slúži hlavne ako zvonica pre tamojší rímskokatolícky kostol.

KAWTXT1736.jpg

Brána pred kostolom, pozostatok niekdajšieho opevnenia.

Opevnenie plnilo svoju funkciu do roku 1701, keď Krupina prestala byť pohraničnou pevnosťou. Múry, ktorými boli bašty prepojené, postupne búrali alebo narúšali rôznymi prístavbami.

Poslúžilo proti Turkom

Opevnenie pravdepodobne postavili v polovici 15. storočia vojská Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý chránil záujmy kráľovnej Alžbety pred novým uhorským kráľom Vladislavom I. Jagelovským. Ten bol „protikráľom“ Alžbetinho maloletého syna Ladislava Pohrobka, taktiež zvoleného uhorského kráľa.

Opevnenie, ktoré malo pôvodne brániť kostol a mesto pred Vladislavovými vojskami, poslúžilo neskôr v rámci opevnenia mesta aj na ochranu pred tureckými nájazdmi.

V historických prameňoch sa opevnenie spomína pod rôznymi termínmi; hrad, pevnosť, citadela. „Vladislav I., ktorý obliehal Krupinu, už v roku 1441, v jednej listine uviedol, že je ,v tábore pri pevnosti Krupina‘. To neznamená, že bola postavená až v tých časoch, toto sa len predpokladá,“ ozrejmuje Lukáč.

„Ešte predtým, ako tu bol Ján Jiskra z Brandýsa, sme v prameňoch objavili rok 1437, v ktorom sa spomínajú hradby mesta Krupina. Nevieme však, či vtedy za ne považovali nejaký drevozemný obranný val, alebo už kamenné opevnenie (aj) okolo kostola. Viac sa však prikláňame k tomu, že hrad vznikol až v časoch Jána Jiskru, pretože v mladších prameňoch sme našli zmienku o tom, že keď obsadil časť Slovenska, postavili okolo kostola hradby. V listine z roku 1466 sa píše o tom, že v Krupine ,bol hrad‘, takže s istotou sa dá povedať, že toto opevnenie už v časoch Jiskru existovalo. Bašta je navyše stavebne odlišná od podobných stavieb, ktoré postavili na území Slovenska v čase protitureckých bojov.“

Po roku 1918 sa už archívne listiny o krupinskom hrade nezmieňujú, čo znamená, že v 18. storočí vo svojej funkcii zanikol.

Historik Lukáč poukazuje na ďalšiu významnú skutočnosť, spojenú s hradom a teda aj s Husitskou baštou. V spomínanej listine poľského kráľa Vladislava II. z roku 1441 sa mesto prvýkrát spomína pod slovenským názvom Krupina. Dovtedy malo latinskú alebo maďarskú podobu Corpona, Curpona, Carpona, neskôr aj nemeckú Körppen, respektíve Karpfen.

Jedenásť metrov nad zemou

Nadzemná časť bašty je vysoká jedenásť metrov, kamenné múry sú hrubé meter a pol. Vnútorný priestor veľký nie je. „Interiér má priemer šesť metrov. Je to štandardný priestor pre takúto stavbu,“ hovorí historik umenia a archeológ Michal Šimkovic.

Základy samotnej bašty siahajú približne do metrovej hĺbky, v podzemí sa však na baštu napája suterén karnera, zvyšok staršej stavby nazývanej aj kostnica. Do 19. storočia karnery využívali na uchovávanie kostí mŕtvych z cintorínov pri kostoloch. Karner je zasypaný, Šimkovic je však presvedčený, že ak by sutinu odstránili, určite nájdu pozostatky kostier.

V zlom technickom stave je podľa Lukáča najmä časť južnej steny, ostatné strany bašty sú v relatívne dobrom stave. „Bašta nie je vážne poškodená aj vďaka tomu, že v minulosti priebežne opravovali strechu. Tá je z dreveného šindľa a určite nie je pôvodná. Nanovo položená bola asi v 19. storočí,“ dodáva Šimkovič. Drevená bola podľa neho aj pôvodná strecha.

Okrem dvoch zachovaných pozdĺžnych okienok vo vyšších podlažiach, ktoré slúžili pravdepodobne ako strieľne, našli v nižších podlažiach dve pôvodné, už zamurované strieľne. Pri rekonštrukčných prácach ich zrejme obnovia.

ico

Priestor pre sakrálne umenie

Farnosť chce zrekonštruovanú baštu sprístupniť verejnosti.

Výskum Husistskej bašty predchádza rekonštrukcii, Farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Krupine chce na ňu získať peniaze znova z ministerstva kultúry alebo z iných nadačných programov. O grant na projektovú dokumentáciu sa mieni uchádzať už budúci rok. Dekan farnosti Emil Gallo plánuje zrekonštruovaný priestor využiť na expozíciu sakrálneho umenia a sprístupniť verejnosti.

Podzemnú časť bašty využíva farnosť ako pivnicu na uskladňovanie ovocia. „Nie, omšové víno v nej nemáme, na to máme iný priestor,“ konštatuje Gallo na našu otázku.

Nadzemná je stropom rozdelená na dve časti. Prízemnú využívajú rehoľné sestry ako komoru, vo zvyšku bašty nad stropom sa podľa Galla usídlili netopiere.

Ďalšie články z témy Tipy na výlet

Článok je zaradený aj do ďalších tém Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet

  1. Po monumentálnom moste chodia len dva vlaky denne Foto 3 450
  2. Hasiči zasahujú pri nehode v Devičí 402
  3. Meteorológovia predpovedajú sneženie 396
  4. Po diviakoch zostala spúšť Foto 287
  5. Príchod belgického investora rozdeľuje Detvu 249
  6. Derby Zvolena s Detvou rozhodla druhá tretina (plus HLASY PO ZÁPASE) 178
  7. Víťaz Newyorského maratónu Hazucha: Doma vedeli skôr ako ja, že som vyhral Foto 149
  8. Niekto sa zaodel. Zadarmo 130
  9. Smútočný pochod študentov sa skončil tragicky Foto 99
  10. Na záver jesennej časti prehra MFK Zvolen v Bardejove 94

Najčítanejšie správy

Zvolen

Po monumentálnom moste chodia len dva vlaky denne

Dobronivský viadukt dostal medzi domácimi pomenovanie Šesť mostov.

Meteorológovia predpovedajú sneženie

Pre viaceré okresy platí výstraha pred snehovými jazykmi a závejmi.

Po diviakoch zostala spúšť

Diviaky vyčíňali na trávniku pri ihriskách v strede sídliska.

Príchod belgického investora rozdeľuje Detvu

Nový zamestnávateľ sľubuje nadpriemerné mzdy.

Blízke regióny

Tínedžera (15) obvineného zo zabitia vzal dnes sudca do väzby

Advokát chlapca sa pýta, ako je možné, že mu niekto podal alkohol.

Nočná razia v okrese Brezno. Dôvodom boli tvrdé drogy

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v noci na juhu Slovenska aj v okrese Brezno.

Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu

Vyšetrovateľ v Brezne začal trestné stíhanie pre prečin ohovárania.

V Lučenci sa stavia rovnakým tempom, ako vlani. Poltár zaznamenal výrazný pokles

V Banskobystrickom kraji sa v prvom polroku dokončilo najmenej bytov v porovnaní s ostatnými krajmi Slovenska.

Kaštieľ v Slatinke ukrýva mnohé tajomstvá, odhalil ich denník

Zrodila sa tu veľká láska kontesy a významného maďarského hudobníka.

Všetky správy

Deň, ktorý zmenil Tatry. Pozrite si fotografie spred 13 rokov

Víchrica zničila 19. novembra 2004 až 12-tisíc hektárov lesa.

Bukovský: Doma máme lepšie potraviny než acai či chia

Sme národ, ktorý ľahko prijíma niečo zahraničné ako to svetové. No superpotraviny k nám nemusia cestovať cez celú planétu.

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

Vo vesmíre znie strašidelné pískanie. Vedci zistili, odkiaľ pochádza

Väčšina častíc je zachytená v pásoch, niektoré však uniknú do našej atmosféry.

Kam vyraziť