Nedeľa, 25. august, 2019 | Meniny má Ľudovít

V podzemí je bašta prepojená s časťou bývalého karnera

Historici predpokladajú, že krupinskú baštu ako súčasť bývalého mestského hradu postavili za čias Jána Jiskru z Brandýsa. Má takmer šesťsto rokov, no možno je aj staršia.

(Zdroj: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ)

KRUPINA. Výskum Husitskej bašty, na ktorý Farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Krupine získala tritisíc eur od ministerstva kultúry, sa ešte neskončil, no historikom už priniesol nové poznatky. Zatiaľ však stále nevedia, kedy presne baštu, súčasť niekdajšieho opevnenia, postavili. Túto otázku možno doriešia, keď dostanú objednané listiny z maďarských archívov.

Bašta je najstaršou fortifikačnou, teda obrannou stavbou v Krupine. Je pozostatkom bývalého mestského hradu, ktorý mal tri nárožné bašty a jednu vstupnú bránu.

Z troch zostala jedna

Z obranných objektov sa takmer nedotknutá zachovala len Husitská bašta. „Z Mušketovej, severozápadnej bašty zostalo len torzo. Na mieste juhovýchodnej, zbúranej v 40. rokoch 20. storočia, postavili jej repliku a prepojili s budovou novej fary. Štvrtým nárožným objektom bola vstupná brána, ktorá sa dá tiež považovať za fortifikačnú stavbu, akou sú ostatné bašty, pretože nemala len funkciu brány, bola prispôsobená aj na obranu,“ hovorí historik Miroslav Lukáč. Bránu neskôr prestavali v barokovom štýle a dnes slúži hlavne ako zvonica pre tamojší rímskokatolícky kostol.

KAWTXT1736.jpg

Brána pred kostolom, pozostatok niekdajšieho opevnenia.

Opevnenie plnilo svoju funkciu do roku 1701, keď Krupina prestala byť pohraničnou pevnosťou. Múry, ktorými boli bašty prepojené, postupne búrali alebo narúšali rôznymi prístavbami.

Poslúžilo proti Turkom

Opevnenie pravdepodobne postavili v polovici 15. storočia vojská Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý chránil záujmy kráľovnej Alžbety pred novým uhorským kráľom Vladislavom I. Jagelovským. Ten bol „protikráľom“ Alžbetinho maloletého syna Ladislava Pohrobka, taktiež zvoleného uhorského kráľa.

Opevnenie, ktoré malo pôvodne brániť kostol a mesto pred Vladislavovými vojskami, poslúžilo neskôr v rámci opevnenia mesta aj na ochranu pred tureckými nájazdmi.

V historických prameňoch sa opevnenie spomína pod rôznymi termínmi; hrad, pevnosť, citadela. „Vladislav I., ktorý obliehal Krupinu, už v roku 1441, v jednej listine uviedol, že je ,v tábore pri pevnosti Krupina‘. To neznamená, že bola postavená až v tých časoch, toto sa len predpokladá,“ ozrejmuje Lukáč.

„Ešte predtým, ako tu bol Ján Jiskra z Brandýsa, sme v prameňoch objavili rok 1437, v ktorom sa spomínajú hradby mesta Krupina. Nevieme však, či vtedy za ne považovali nejaký drevozemný obranný val, alebo už kamenné opevnenie (aj) okolo kostola. Viac sa však prikláňame k tomu, že hrad vznikol až v časoch Jána Jiskru, pretože v mladších prameňoch sme našli zmienku o tom, že keď obsadil časť Slovenska, postavili okolo kostola hradby. V listine z roku 1466 sa píše o tom, že v Krupine ,bol hrad‘, takže s istotou sa dá povedať, že toto opevnenie už v časoch Jiskru existovalo. Bašta je navyše stavebne odlišná od podobných stavieb, ktoré postavili na území Slovenska v čase protitureckých bojov.“

Po roku 1918 sa už archívne listiny o krupinskom hrade nezmieňujú, čo znamená, že v 18. storočí vo svojej funkcii zanikol.

Historik Lukáč poukazuje na ďalšiu významnú skutočnosť, spojenú s hradom a teda aj s Husitskou baštou. V spomínanej listine poľského kráľa Vladislava II. z roku 1441 sa mesto prvýkrát spomína pod slovenským názvom Krupina. Dovtedy malo latinskú alebo maďarskú podobu Corpona, Curpona, Carpona, neskôr aj nemeckú Körppen, respektíve Karpfen.

Jedenásť metrov nad zemou

Nadzemná časť bašty je vysoká jedenásť metrov, kamenné múry sú hrubé meter a pol. Vnútorný priestor veľký nie je. „Interiér má priemer šesť metrov. Je to štandardný priestor pre takúto stavbu,“ hovorí historik umenia a archeológ Michal Šimkovic.

Základy samotnej bašty siahajú približne do metrovej hĺbky, v podzemí sa však na baštu napája suterén karnera, zvyšok staršej stavby nazývanej aj kostnica. Do 19. storočia karnery využívali na uchovávanie kostí mŕtvych z cintorínov pri kostoloch. Karner je zasypaný, Šimkovic je však presvedčený, že ak by sutinu odstránili, určite nájdu pozostatky kostier.

V zlom technickom stave je podľa Lukáča najmä časť južnej steny, ostatné strany bašty sú v relatívne dobrom stave. „Bašta nie je vážne poškodená aj vďaka tomu, že v minulosti priebežne opravovali strechu. Tá je z dreveného šindľa a určite nie je pôvodná. Nanovo položená bola asi v 19. storočí,“ dodáva Šimkovič. Drevená bola podľa neho aj pôvodná strecha.

Okrem dvoch zachovaných pozdĺžnych okienok vo vyšších podlažiach, ktoré slúžili pravdepodobne ako strieľne, našli v nižších podlažiach dve pôvodné, už zamurované strieľne. Pri rekonštrukčných prácach ich zrejme obnovia.

ico

Priestor pre sakrálne umenie

Farnosť chce zrekonštruovanú baštu sprístupniť verejnosti.

Výskum Husistskej bašty predchádza rekonštrukcii, Farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Krupine chce na ňu získať peniaze znova z ministerstva kultúry alebo z iných nadačných programov. O grant na projektovú dokumentáciu sa mieni uchádzať už budúci rok. Dekan farnosti Emil Gallo plánuje zrekonštruovaný priestor využiť na expozíciu sakrálneho umenia a sprístupniť verejnosti.

Podzemnú časť bašty využíva farnosť ako pivnicu na uskladňovanie ovocia. „Nie, omšové víno v nej nemáme, na to máme iný priestor,“ konštatuje Gallo na našu otázku.

Nadzemná je stropom rozdelená na dve časti. Prízemnú využívajú rehoľné sestry ako komoru, vo zvyšku bašty nad stropom sa podľa Galla usídlili netopiere.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  2. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  3. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  4. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  5. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  6. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  7. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  8. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  9. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  10. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku?
  1. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  2. Mimoriadny úspech na medzinárodnej súťaži v Číne
  3. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  4. Filmári objavili skryté krásy Novej Bane – tu je video
  5. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Prvá časť
  6. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  7. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  8. Opätovne ožíva bratislavská Koliba Expo
  9. Prvý dojem urobíte len raz. Prečo to platí práve pri predaji?
  10. Otvoria prvú časť zrekonštruovaného Polusu
  1. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich? 58 317
  2. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu? 10 112
  3. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta 9 668
  4. Oslava prvého miliónu dopadla šokujúco 9 512
  5. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte 9 030
  6. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene) 8 693
  7. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku? 6 586
  8. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži 6 477
  9. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami 4 805
  10. Malebné severné Taliansko: Hory, jazerá, krásne mestá aj móda 4 771

Téma: Tipy na výlet


Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

V dome našli dobodaného muža.

HKM Zvolen v príprave. Zmeral si sily s účastníkom KHL aj Pardubicami

Hokejisti HKM Zvolen vycestovali do Pardubíc, kde zohrali ďalšie dve prípravné stretnutia.

Zvolenskí hokejisti počas tréningu v Pardubiciach.

Za hranicami žije svoj sen. Júlia tam odštartovala hudobnú a spevácku kariéru

Júlia Novak Bartková, s umeleckým menom Juliett Novak, porozprávala o jej prerode na silnejšiu osobnosť, ktorou sa stala, až keď vycestovala za hranice Slovenska.

Juliett Novak v New Yorku.
Štítok hovorí, kedy stromček vysadili.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Bicyklovanie po koľajniciach, na Horehroní majú novú atrakciu

Aktuálne sú na trati medzi Hroncom a Čiernym Balogom dostupné dve šliapacie dreziny.

FOTO: Chytili trenčianskeho drogového dílera, mal pri sebe tisíce dávok

Muž si môže za mrežami posedieť až 15 rokov.

Vybrali SME

Už ste čítali?