ZVOLEN. Tohtoročný výskum na Pustom hrade archeológov v doterajších zisteniach výrazne posunul - smerom dozadu. Prišli totiž na to, že dolný hrad je o sto rokov starší, ako doteraz predpokladali.
V krakovskom laboratóriu jeho vznik situovali na začiatok 13. storočia. Zistili to rádiouhlíkovou metódou zo vzoriek zhoreného dreva, ktoré odobrali z interiéru rezidenčnej veže, konkrétne zo stropného trámu.
Mení sa chronológia
„Absolútne sa tým mení chronológia vzniku hradu o niekoľko generácií,“ povedal vedúci výskumu Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
„Doterajšie archeologické nálezy naznačovali, že hrad súvisí s panovaním kráľa Bela IV., ale teraz to skôr vyzerá, že hrad dal postaviť už jeho otec Ondrej II. alebo dokonca ešte Belo III. Vieme, že dolný hrad v 15. storočí už určite nefungoval a zanikol niekde na prelome 14. - 15. storočia. Horný hrad sme doteraz pokladali za výrazne starší; podľa odhadov vznikol na konci 12. storočia, aj keď archeologické nálezy dokladajú len 13. storočie.“
Pomôže dendrochronológia
Ani táto metóda však nie je podľa neho taká presná ako dendrochronológia, ktorá určí vek dreva pomocou analýzy letokruhov viditeľných na priečnom reze. Na jej výsledky archeológovia stále čakajú, Beljak predpokladá, že známe by mohli byť začiatkom budúceho roku.
„Rádiouhlíková metóda ukáže zhruba polčas rozpadu uhlíka, čo dáva asi 90-percentnú pravdepodobnosť. Výsledok z dreva z dolného hradu hovorí o rozhraní rokov 1150 - 1250, ale pravdepodobne je to obdobie okolo roku 1200. V každom prípade je to začiatok 13. storočia,“ povedal.
„Dendrochronológia je pri určení veku presnejšia, podľa prírastkov jarného aj letného dreva dokáže datovať jeho pôvod s presnosťou na rok.“
Podlažie veľké ako dva štvorizbové byty
Archeológovia za tri roky preskúmali 1400 metrov štvorcových z plochy dolného hradu, k najkrajším nálezom radia hlavnú vstupnú bránu s dobre zachovanými architektonickými detailmi.
Jeho súčasťou bola obytná veža, nazývaná donjon, s rozmermi dvadsať krát dvadsať metrov. Na piatom podlaží mala interiérovú plochu 220 metrov štvorcových, čo sú na dnešné pomery dva štvorizbové byty.
„V čase, keď sa na Slovensku budovali len bežné drevené drobné stavby a len ojedinele sa vyskytli kamenné opevnenia, aj to oveľa menšieho rozsahu, tu zrazu máme stredoveký mrakodrap, ktorý musel byť rezidenciou veľkého významu,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay.
Archeologický výskum sa v najbližších rokoch sústredí na zistenie, ktorý panovník dal objekt postaviť a aký bol jeho význam. „Je unikátom nielen v rámci Slovenska, ale v rámci celej Európy, lebo podobných stavieb je v tom období naozaj len pár,“ dodal Ruttkay.
Areál Pustého hradu patrí s rozlohou 4,7 hektára k najväčším na Slovensku aj v strednej Európe.
