KRUPINA. Dve rodinné hrobky, ktoré dominujú cintorínu v Krupine, chce tamojšia samospráva zachrániť.
Obe sú v žalostnom stave a keďže z pozostalých sa o ne nikto nestará, mesto ich prevzalo do svojho vlastníctva. Na rozsiahlu rekonštrukciu však nemá peniaze.
Veľa takýchto architektonicky hodnotných hrobiek u nás nie je, historik múzea a kronikár Krupiny Miroslav Lukáč hovorí, že v širšom regióne by okrem iných mala byť podobná, aj keď nie taká elegantná, len na evanjelickom cintoríne v Radvani, mestskej časti Banskej Bystrice.
Možno sa kedysi nachádzali aj vo Zvolene, no pôvodný cintorín v polovici minulého storočia ustúpil výstavbe vysokej školy. Za jedno z najkrajších v strednej Európe sa považuje mauzóleum Františky a Dionýza Andrássyovcov v podhradí Krásnej Hôrky.
Eiserthovci
Na obnovu hrobky rodiny Eiserthovcov sa pokúsilo Kultúrne centrum a Múzeum Andreja Sládkoviča v Krupine v spolupráci s Mestom Krupina získať nedávno šesťtisíc eur od bankovej nadácie, tisíckou chcelo mesto prispieť zo svojej kasy. Príspevok nadácia neposkytla.
„Hrobky nie sú národné kultúrne pamiatky, nie je takmer šanca získať na ich opravu peniaze z fondov ministerstva kultúry, ktoré nemá dostatok peňazí na vzácnejšie pamiatky,“ hovorí Miroslav Lukáč.
Na hrobke, postavili ju v neoklasicistickom štýle niekedy na prelome 19. a 20. storočia, je výstižný nápis Familia Eiserth. Podľa Lukáča išlo o rodinu „majstrov pošty“; tak sa hovorilo ľuďom, ktorí v minulosti zastupovali uhorský poštový úrad. V oblasti pošty začala pôsobiť mladšia generácia neskôr známej lekárnickej rodiny Eiserthovcov.
Hrobka rodiny Eiserthovcov.
„V hrobke je pochovaný doktor Pavel Eiserth, ktorý už nebol poštovým majstrom. Aj on aj jeho otec boli lekárnici. Dr. Pavel Eiserth bol nielen lekárnikom, ale tiež starostom Krupiny, neskôr tiež členom zastupiteľského zboru, predsedom množstva spolkov či predsedom prvého revolučného miestneho národného výboru v roku 1944,“ ozrejmuje historik. „Bol to nesmierne aktívny človek,“ dodáva.
Rodina Plachých
Architektonicky významnejšia je hrobka rodiny Ľudovíta Plachého približne z druhej polovice 19. storočia. Stojí pri vchode na cintorín blízko neogotickej stavby domu smútku.
„Je elegantnejšia, prepracovanejšia. A je staršia ako hrobka rodiny Eiserthovcov, hodnotnejšia je preto aj z hľadiska veku,“ hovorí historik.
V druhej polovici 19. storočia ju dal postaviť pravdepodobne sám Ľudovít Plachý, prvý krupinský mešťanosta, čo bola po rokoch 1848 – 49 obdoba pojmu richtár. „Bola to šľachtická rodina. Pochádzala zo Zemianskeho Vrbovka, do Krupiny sa prisťahovala zrejme v 18. alebo 19. storočí, presný údaj nepoznáme.“
Hrobka je bohato zdobená. Je na nej medená kupola s vežičkou, kríž z vrcholca sa už odlomil. Keďže meď je dobrým zárobkovým zdrojom, postupne zo strechy mizne.
Vandali sa však odvážili vyčíňať aj vo vnútri krypty. Sčasti odsunuli kamenné veko hrobu a návštevníkom cintorína obnažili pohľad na kostru. „Mreže z hrobky ukradli, kultúrne centrum a múzeum už však na ich miesto osadilo nové. Aspoň takto sme zabránili tomu, aby tam nechodili nepovolaní piť alkohol a ničiť vnútorné zariadenie.“
Vzácne hroby
V obidvoch hrobkách je pochovaných podľa historika približne päť rodinných príslušníkov. Priamych potomkov už rodiny nemajú a nepriami v Krupine ani v blízkom okolí nežijú, aj preto sa nemá o ne kto postarať.
Na krupinskom „starom“ cintoríne je však vzácnych, zároveň však aj opustených hrobov viac. „Krupinský cintorín určite nepatrí k najstarším, pochovávať sa na ňom začalo v druhej polovici 18. storočia, napriek tomu má asi štyridsať hrobov, ktoré chce mesto zachovať. Nesmie sa do nich pochovávať,“ konštatuje Lukáč.
Ide prevažne o posledné miesta odpočinku významných a teda aj bohatších obyvateľov Krupiny. Sústredené sú práve v asi šesťdesiatmetrovej línii medzi hrobkami rodín Eiserthovcov a Plachých.
„Náhrobné kamene bohatších rodín sú väčšinou zo švédskej žuly. Sú náročnejšie z hľadiska spracovania a tým aj ich financovania,“ podotýka historik.
„Vieme o viacerých významnejších krupinských dejateľoch, že boli pochovaní na krupinskom cintoríne, no náhrobné kamene ani kríže tam už nie sú. Zrejme sa stratili alebo sa časom zo svojho miesta vyvrátili. Zo zachovaných sú niektoré ešte v dobrom stave, no keďže ide prevažne o opustené a zanedbané hroby, náhrobné kamene strácajú stabilitu. Niektoré sa už aspoň čiastočne opravili. Odstránili sa z nich napríklad brečtan či kríky, ktoré sa tlačili zo základov náhrobníkov. Vážnejšie zásahy čakajú na čas, keď sa podarí mestu alebo kultúrnemu centru získať peniaze z rôznych fondov.“
Vedľa hrobky rodiny Plachých je tiež hrob svetoznámeho šľachtiteľa ruží Rudolfa Geschwinda, ktorý zomrel v Krupine v roku 1910. O ten sa starajú pracovníci krupinského múzea.
Na cintoríne je veľa zaujímavých náhrobníkov, no niektoré už chátrajú a strácajú stabilitu. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
