DUDINCE. Leitmotívom nedávnej konferencie v Dudinciach Šanca pre neznáme krajiny bola otázka, ako prilákať turistov do Hontu a zvýšiť tým prosperitu tamojších regiónov. Približne pätnásť odborníkov na históriu, cestovný ruch a krajinu na nej hovorilo predovšetkým o marketingu cestovného ruchu s dôrazom na možnosti vidieckej krajiny. Medzi nimi aj šéfredaktor časopisu Cestovateľ Ľubomír Motyčka.
Na konferencii ste hovorili o slabých a silných stránkach turizmu na slovenskom vidieku. O rozvoji cestovného ruchu sa veľa hovorí, pomôže ho takáto konferencia zefektívniť?
- Bola to najlepšia konferencia, akú som za posledné roky absolvoval. Pripravili ju pritom ľudia z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorí vôbec nepôsobia v oblasti cestovného ruchu. Zazneli na nej zaujímavé informácie, ktoré môžu podnikatelia využiť v marketingu, no tých tam bolo žalostne málo. Na ich škodu. V regiónoch, kde bola vôľa, sila a ochota, už dávno vznikli združenia z nadšencov, ich práca sa postupne sprofesionalizovala a turizmus rastie. Ľudia sa musia spojiť, no tu sa prakticky všetci podnikatelia považujú za konkurenciu, a neuvedomujú si, že našou konkurenciou je povedzme Egypt či Thajsko. Len keď sa spoja, vytvoria silu schopnú pritiahnuť turistov. Ja Hont milujem, považujem tento kraj za veľmi krásny a príťažlivý. Jeho nedostatkom je skôr pasivita a nedôvera, že to zvládne. Všetko sa dá zvládnuť a oveľa rýchlejšie, ako si niektorí myslia.
V čom má teda Hont slabé a v čom silné stránky?
- Tých silných stránok je veľmi málo. V princípe platí, že ak má región Niagarské vodopády, pyramídy či iné podobné atraktivity, nič viac nepotrebuje, služby nadväzujúce na tieto prírodné devízy sa nabaľujú samé od seba. Hontu takéto atrakcie chýbajú, no na druhej strane celosvetovo rastie záujem o kultúrny turizmus. Narastá skupina ľudí, ktorí sú už otrávení z ležania na pláži a z obrovských letných komplexov. Nie je ich síce veľa, ale každý rok je ich viac. Ľudí, ktorí túžia dovolenku prežiť aktívne a hľadajú iné vnútorné hodnoty ako komerciu. U nás sa propagujú predovšetkým akvaparky či veľké lanovky, ale aj Hont má hodnoty, ktoré sú jeho silnými stránkami, ak im bude schopný urobiť efektívny marketing.
Aký je dnes ten marketing?
- Dudince sú centrom turizmu regiónu, pretože majú vybudované ubytovacie kapacity. Mesto má známe kúpele a vynikajúcu liečivú vodu. Napriek tomu som sa počas konferencie vôbec nedostal k dudinskej minerálnej vode. Všade ponúkali kolu, kávu, minerálku kúpenú vo fľaši, pritom je to pýcha toho regiónu. Mexický cisár Maximilián z rodu Habsburgovcov si dával do Mexika voziť zmes dudinskej vody s vínom. Mala názov cisárske víno. Hoci sa receptúra nezachovala, dá sa tento fakt krásne využiť v marketingu. Na začiatku 20. storočia boli tendencie plniť dudinskú minerálnu vodu do fliaš. Dnes ju mnohí považujú skôr za smradľavú vajcovku, no ja ju bránim. Keďže som istý čas svojho detstva prežil v Dudinciach, mne vonia. Navyše, sám môžem potvrdiť, keďže mám problémy s pálením záhy, keď si dám trochu vína, že pohár dudinskej vody k vínu okamžite to pálenie stiahne. Je to ďalšia fantastická vlastnosť tejto vody, ktorá sa dá v marketingu využiť. Dodnes sa napríklad stretávam s tým, že mnohí ľudia vôbec netušia o tom, že v areáli dudinských kúpeľov sa zachovali rímske kúpele, v ktorých sa pred dvetisíc rokmi kúpali rímski legionári. Je to zaujímavosť par excellence, no chýba jej veľké propagačné značenie.
Symbolom Hontu by mohol byť jablkový koláč, mieni Ľubomír Motyčka.
V čom vidíte ďalší potenciál Hontu?
- Sú to napríklad skalné obydlia, v Honte je ich viac. Sú aj v Hontianskych Tesároch, nad ktorými som, priznám sa, trochu ohrnul nos, pretože vedľa hlavnej cesty nemali pokosených niekoľko úsekov, takže som ich ani nenavštívil. Pritom je to dedina, ktorá si zaslúži, aby sme sa jej poklonili. Bez pomoci Európskej únie, bez akýchkoľvek dotácií a grantov, dokázali na podnet vedcov za dva týždne urobiť náučný chodník k jaskyniam, v ktorých sa kedysi skrývali ľudia pred Turkami.
Starobylé mesto Krupina má tiež mnohé pamätihodnosti. Málokto na Slovensku vie, že je doslova podkopané množstvom pivníc, aj viacposchodových. Z nich sa dá urobiť fantastické turistické miesto, niekoľko stoviek metrov prejsť podzemím, a nemyslím si, že je to len vec peňazí. Tiež si viem predstaviť, že v Krupine, kde žil svetoznámy šľachtiteľ ruží Rudolf Geschwind, bude jeho ružami zaplavené celé mesto. Krupinské lazy sú tiež fenoménom, vrátane tamojších ľudí, ktorí musia mať suseda aspoň pol kilometra od seba, inak sa im zdá, že je to už nahusto.
Hont je pomerne chudobný región. Sú v ňom dedinky ako Rykynčice či Lišov, z ktorých už cesta nepokračuje, tam sa autobus otočí. Ale to sú hotové cyklotrasy s minimálnou premávkou áut. Sú tam výborné podmienky na cyklistiku, pretože tam niet veľkého kopca, stúpania nie sú veľké. Navyše, tie zastaralé dediny sú nesmierne príťažlivé svojou architektúrou. Starými podpivničenými gazdovskými domami, ktoré, našťastie, nezbúrali. Sú obrazom výmeny generácií, toho, ako slovenská rodina žila. Ako v dome vyrástla jedna generácia, potom sa k nemu urobila prístavba, do ktorej sa presťahovali starí rodičia. S panelákmi sme úplne zrušili spôsob veľkej slovenskej rodiny, preto narástla potreba domovov dôchodcov a detských domovov. Stará slovenská rodina bola krásna, morálna. Tunisania sa ma pýtali, že čo sme to za kresťania, keď máme toľko detských domovov a starobincov, argumentovali, veď každý má nejakú rodinu. Áno, ale už nežije pokope. Vždy tu boli problémy so znášanlivosťou, bol to veľký boj o to, aby sme spolu vedeli žiť. No čím sme izolovanejší, tým menej vieme spolu žiť.
Turizmus je však podmienený dobrými službami, tie na Slovensku stále nedosahujú úroveň, s akou sa stretávame v zahraničí.
- Nemusia to byť päťhviezdičkové služby, ale musia byť slušné. Ak viem, kde mi ponúknu uprostred leta v okolí Krupiny čerstvú varenú kukuricu, nie z mrazničky, rád sa tam vrátim aj nabudúce. Je tam dosť sedliakov, ktorí by určite ochotne dodávali do komerčného zariadenia kukuricu. Je to jeden zo zmyslov cestovného ruchu; zarob si na tom, že budeš dodávať kukuricu, a nie že ju budeme vyťahovať z mrazničky. Nehovorím, že sa z toho dá vyžiť, ale aj sto eur počas roka zarobených navyše sú dobré peniaze. Majiteľ päťhviezdičkového hotela v Rakúsku sa nezabudol pri večeri pochváliť, že šunku, ktorú máme na stoloch, nakúpil od miestneho gazdu, a že domáce je tiež maslo. Ako poriadni chlapi sme šli po večeri ešte do krčmy a keď sme si pýtali Heineken, skoro nás zbili - veď oni majú svoj miestny pivovar. A ten dáva prácu ďalším piatim ľuďom. Musíme sa vrátiť k filozofii, že človek by mal pomáhať svojmu najbližšiemu susedovi. Spoločne s ním vytvárať produkt, ktorý bude atraktívny a ktorý všetkým prinesie úžitok.
To už sme pri gastronómii, tá je tiež podstatnou pre rozvoj turizmu. Na čo by mohol Hont vsadiť?
- My nevieme ponúknuť napríklad jablkový koláč, ten by mohol byť symbolom Hontu. Raz som sa dohodol s riaditeľom istého hotela v Tatrách, aby okrem marlenky či iných chemicky stabilizovaných zákuskov, ktoré mesiac – dva vydržia na pulte, urobil klasický kysnutý čučoriedkový koláč. Nehovorím, aj tie zákusky sú dobré, ale keď kúpil desať kíl čučoriedok a v hotelovej kuchyni z nich urobili koláč, zrazu zistili, že tie zákusky už nikto nechce. Čučoriedkový koláč sa stal najväčšou atrakciou hotela. Ľudia si navzájom vytŕčali fialové zuby či fialové prsty na rukách, celí šťastní sa fotili a všetci koláč nadšene hltali. Som presvedčený, že aj dobrý kysnutý jablčník by išiel na odbyt. Snažíme sa robiť špičkové cukrárenské výrobky odpozorované zo sveta, ale my máme svoje tradície.
Krupina je povestná takzvanými dudečkami, čiže čerešňami. Na lazoch dodnes rastú obrovské čerešňové stromy, ktoré dávajú úrodu v stovkách kilogramoch, no nemá ich kto pozbierať. Pritom čerešňovica by mohla byť ďalšou súčasťou marketingovej ponuky. V Ladzanoch majú genofond starých jabloní, pritom vo svete za jabĺčko zo storočného stromu, ktoré nebolo chemicky ošetrené, sa platí jeden dolár. Viem si živo predstaviť, že v bzovíckom kláštore, ak sa ho podarí zrekonštruovať, bude okrem múzea jedna reštaurácia, v ktorej by ponúkali tradičné jedlá v historických kostýmoch.
Hont má čo ponúknuť aj z hľadiska vinohradníckeho. Oceňujem, že Občianske združenie Sebechleby vytvorilo cyklotrasu práve cez tieto vinohradnícke osady, teda cez nepoškodenú prírodnú scenériu severnej časti Hontu. Aj toto je cesta; ísť z dedinky do dedinky a poznávať. Namiesto hľadania pyramíd hľadať našu malú miestnu pyramídku, na ktorej možno postaviť nie masový turizmus, ale turizmus ľudí, ktorí chcú niečo viac ako komerciu. Hont má úžasnú minulosť. Obrovské bohatstvo, no ide o to, ako z neho bohatstvo vyrobiť.
