ZVOLEN. Archeologický výskum na Pustom hrade sa túto sezónu sústreďuje aj na približne 400 metrov dlhú spojovaciu časť medzi dolným a horným hradom. Hradba plynulo pokračuje z dolného hradu smerom hore, dlhá je približne 200 metrov. Približne v strede medzi dolným a horným hradom končí. Ďalej je už iba prírodná bariéra v podobe kamenného hrebeňa.
Výskum počas niekoľkých víkendov ukázal, kde hradný múr opevnenia končí a že ďalej nepokračuje. Ani opevnením vo forme drevenej palisády. Potvrdilo sa tak, že Pustý hrad tvorili dva samostatné hrady, ktoré navzájom súviseli a vytvárali tak výnimočný hradný komplex.
Opevnenie dolného hradu má konštantnú hrúbku 2,5 metra, pri južnej stene veže sa zužuje na 1,8 metra. „Predpokladáme, že v približnej hrúbke plynule pokračuje ďalej do takzvanej spojovacej časti," hovorí šéf archeologického výskumu Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Pri odkrývaní hradného múru pomáhali študenti archeológie z Nitry.
FOTO: JÁN BELJAK
„Hradba sa od dolného hradu tiahne podľa aktuálnych výsledkov výskumu asi dvesto metrov, končí sa pod kamenným masívom. Z obidvoch strán hrebeňa pod horným hradom je strmina, takže túto časť nepotrebovali chrániť hradbou. Dolný hrad však bol od juhovýchodnej strany ľahko dobytný, musel mať ďalší stupeň ochrany. Dnes vieme, že tzv. spojovací múr je integrálnou súčasťou opevnenia dolného hradu."
Popri spojovacej hradbe budú archeológovia pokračovať aj na výskume dolného hradu, s ktorým začali v roku 2009. Pred dvoma rokmi hrozilo, že torzo veže hradu, takzvaný donjon, sa pre zlú stabilitu zrúti. Archeológ Ján Beljak o ňom hovorí ako o nevšednej stavbe, ktorá sa architektúrou aj rozmermi vymyká stredoeurópskym štandardom a Zvolen môže dostať do svetových, a nielen odborných časopisov.
Nádvorie
„Zhruba vieme povedať, akú mal štruktúru dolný hrad, ale odpovede na všetky otázky ešte nepoznáme. Zatiaľ máme podchytené tri nárožia jeho ústrednej stavby - veže. Z nich vyplýva, že mala štvorcový pôdorys s rozmermi 19,8 x 19,8 metra. Bola najmenej 20 metrov vysoká, takže výhľad z nej bol na široké okolie. A tiež zo širokého okolia na ňu. Dá sa povedať, že svojimi rozmermi vyjadrovala silu moci jej majiteľa."
Archeológovia stále nepoznajú celú vnútornú architektúru veže, plánujú preto pokračovať v jej odkrytí. Ďalší výskum chcú tiež zamerať na severnú časť nádvoria dolného hradu, kde vlani, pri vstupnej bránke, objavili veľké množstvo nálezov z doby bronzovej a neskorej doby kamennej.
„Ďalšie sondy chceme umiestniť v strede nádvoria dolného hradu, kde sa nachádzajú dve veľké priehlbiny. Nevieme, či vznikli dôsledkom ľudskej činnosti, alebo ide o priehlbne v kamennom brale. Teda či tam nie sú nejaké stavby," hovorí Beljak.
Jediné schodisko
„Z archívnych dokumentov z výskumov z rokov 1889-1890 vieme, že okrem vstupu do prvého podlažia sa vo východnej stene veže nachádzalo točité schodisko smerujúce na ďalšie podlažie. „V budúcnosti ho chceme odkryť a prezentovať. Bolo by to jediné pôvodné schodisko na hrade a pre turistu by malo isté čaro, keby si mohol po ňom vyjsť."
Ten, kto dal vežu dolného hradu postaviť, bol podľa Beljaka veľmi majetný človek. „Musel mať dobré logistické zabezpečenie, pretože to nie je architektúra typická pre tento priestor, jednoznačne tam vidieť ruku západoeurópskych architektov."
Možno majster Bertold
Tím archeológov a historikov, ktorí na Pustom hrade pracujú, zvažujú možnosť, že na výstavbe tunajších sídiel v kráľovskom vlastníctve sa podieľal kamenársky majster Bertold, zrejme nemeckého pôvodu. V roku 1255 mu panovník za vykonávanie prác na kráľovských hradoch daroval majetok vyňatý spod kráľovského hradu Zvolen.
„Podobná veža je len na Ukrajine v obci Seredné, tá má rozmery 18,5 krát 18,5 metra. Ďalšie sa vyskytujú už len v západoeurópskom priestore."
Druhé podlažie
Z exteriéru veže dolného hradu už vedia archeológovia rozpoznať takmer celú južnú stenu. V interiéri sa dostali na úroveň jej druhého podlažia zatiaľ z asi dvoch tretín. „Stále sme najmenej tri metre nad úrovňou podlahy prvého podlažia. Odhadujem, že nás čaká ešte asi troj- až štvormetrový zásyp stavebného materiálu, ktorý musíme najskôr odkopať, aby sme sa dostali k archeologickým nálezom."
Západnú stenu zatiaľ prekopali do menšej hĺbky, pri západnom nároží sa dá hovoriť zhruba o trojmetrovom preskúmanom páse. „Všetko ostatné je stále pod zemou. Interiér tvorí najmenej 175 metrov štvorcových na prvom až treťom podlaží a 225 metrov štvorcových bola pôvodná obytná plocha štvrtého a piateho podlažia. Keď k tou pripočítame výšku tri – štyri metre každého podlažia, vieme odhadnúť, koľko kubíkov zeminy nás čaká preskúmať."
