KRUPINA. Hoci počasie včelárom tento rok neprialo, pre Igora Janotu bol mimoriadne priaznivý. Získal totiž cenu za najlepší slovenský med a krátko nato uspel aj v súťaži európskych podunajských krajín. Včelár si veril, vedel, že má kvalitný med. „Doteraz ma mrzí, že som sa neprihlásil aj na svetovú súťaž, ktorá bola v Ľubľane, no bolo na ňu vysoké zápisné. To ma odradilo," prezradil.
Po získaní ocenení v domácej aj európskej súťaži sa uňho doma doslova rozdrnčali telefóny. „Ľudia si zrazu mysleli, že vyrábam nejaký zázračný med, no taký istý som ho mal aj vlani či predvlani," zasmial sa. „Pritom predtým chceli kupovať len tmavý, tak sa ľudovo nazýva kvetový alebo lesný z medovice."
Agátového medu mal tento rok v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov málo, len z jedného úľa. Viac vybrať nestihol, začalo znova pršať a keď po vyše týždni vytáčal ďalší med, ten už bol sfarbený od nektáru iných rastlín. „Už to nebol čistý agátový med, ale miešaný."
Aby bol med čistý, jednodruhový, musí včelár vystihnúť to správne obdobie, kým nezačnú včely sadať na iné kvety. No záleží aj od počasia. „Napríklad agát je dosť háklivý, potrebuje vlhko a sparno, v noci musí byť teplota aspoň 12 - 16 stupňov. Často sa stane, že kvitne, no včely naň nejdú, pretože nemá nektár. A platí to aj o ostatných rastlinách, príliš chladné noci včelárom neprajú."
Nepriali im ani tento rok, hoci roky predtým bolo medu dosť. Igor Janota má v Drienove 43 včelích rodín, každá rodina jeden úľ. V priaznivých rokoch mu jedna rodina vyprodukuje približne 40 kilogramov medu. V tejto sezóne to bola približne polovica medu z objemu z predchádzajúceho roku. „Nebolo to až také zlé, pretože niektorí včelári v Krupine hovorili, že med brali len raz a niektorí nevytáčali vôbec. Čo včely doniesli, cez obdobie dažďov stihli zjesť."
Z Gemera sa rodičia Igora Janotu presťahovali do Drienova v okrese Krupina. Úle tam má dodnes, za včelami chodí najmenej štyri razy do týždňa. FOTO: (TASR)
Rovnako kvalitný ako agátový mal Janota aj kvetový med, ten vytáčal ako posledný. „Bol to vynikajúci med. Oblasť Drienova je pestrá na kvety a zatiaľ sa jej príliš nedotkla ani chémia z poľnohospodárskych postrekov. Príroda je tam ešte panenská, neskazená."
Postrach včiel
Nielen chémia je postrachom včiel, chradnú aj od včelieho moru či od včelích klieštikov. „Pri stretávaní na kvetoch sa medzi včelami prenášajú choroby, tomu sa zabrániť nedá. Ak niektorá prinesie do úľa nevyliečiteľný včelí mor, celá rodina sa musí spáliť."
Igor Janota je predsedom krupinskej organizácie Slovenského zväzu včelárov, ktorá má okolo 80 členov a tí sa starajú zhruba o deväťsto včelích rodín. Spáliť v dôsledku moru museli tento rok rodinu v Jalšovíku a Čekovciach.
Klieštik, ktorý parazituje na včelách, sa rozmnožuje na plode včely. Tá sa potom vyliahne deformovaná, niekedy aj bez krídel, a rodina je na znášku nektáru oslabená. „Klieštiky sa ničia po znáškovom období, po poslednom vybratí medu, aby chémia neprenikla do medu. Počas sezóny sa môže použiť neškodná kyselina mravčia, klieštikov sa však nedá úplne zbaviť."
Vzťah k včelám zdedil jediný
„Údolie včiel" v Drienove Igor Janota zdedil. Včelárstvu sa venuje od detstva, pretože včelárom bol jeho otec, evanjelický farár, a celý život sa v ich rodine, ako povedal, točil okolo včiel.
„Venoval im všetok svoj voľný čas a investoval do nich nemalé peniaze. Hoci bol invalid, pretože počas Povstania prišiel o nohu, bol lepším a vášnivejším včelárom ako ja. Mávali sme aj viac ako sto rodín a všetci sme mu museli pomáhať. Keď sa na trhu objavilo niečo nové, museli sme to mať, aj keď na chlieb nebolo, ako sa hovorí," zasmial sa.
„Vždy sme mali najmodernejšie úle a ako jedni z prvých, už pred 45 rokmi, sme mali medomet na elektrický pohon. Pritom niektorí včelári med vytáčajú ešte aj dnes ručne." Zdedený medomet mu slúžil dodnes, len teraz si kúpil nový. „Šetrí čas, nemusím rámiky otáčať, len prepnem program, ale prvoradá je hygiena spracovania medu. Treba ísť s dobou," konštatoval.
„Paradoxne, keď otca na včelárstvo nahováral jeho svokor, nechcel o nich ani počuť. Mamin otec, takisto včelár, bol však tvrdohlavý. Jedného dňa mu poslal dva úle nákladným autom. Chlapi prišli, zložili ich na dvor a odišli. Kričal na nich, nech ich vezmú späť, ale nevzali. Najskôr okolo nich len tak chodil, obzeral, neskôr sa ich odvážil aj otvoriť. A tak sa to celé začalo."
Igor Janota je z piatich súrodencov najmladší, včelám sa venuje iba on. Med jedáva takmer denne. „Chlieb, maslo, med a kakao, to sú moje raňajky. No deti, mám ich tri, ho jedia akoby za trest. Ich kamaráti ho od nás kupujú a moje deti, ktoré ho majú doma, ho nechcú."
Nie je med ako medKvalitný med sa dá spoznať podľa toho, či kryštalizuje. „Ak med predávaný v obchodoch nakúpili spracovatelia od nás, domácich včelárov, mal by byť kvalitný. Dobrý med okrem agátového by mal postupne začať cukornatieť, no niektoré stoja v regáloch obchodu rok aj dva a stále sú tekuté."
Príčinou môže byť jeho prehriatie pri plnení pohárov, čím, samozrejme, prichádza o vitamíny, kvôli ktorým med kupujeme.
„Ak chceme mať med znova tekutý, pohár môžeme vložiť do nádoby s teplou vodou a udržiavať jej teplotu tak, aby nepresiahla 40 stupňov. Len na krátky čas môže mať 50 stupňov."
Ak je na pohári uvedená produkcia „z krajín EU a mimo EU", med dovezený spravidla z Brazílie, Číny či Vietnamu miešajú spracovatelia s našimi, aby mal aspoň trochu jeho chuť. „Pre nás to nie sú kvalitné medy, s našimi sa nedajú porovnať," dodal Janota.
