Príroda zatiaľ extrémnu zimu nesignalizuje

ZVOLEN. Slabnutie Golfského prúdu by mohlo mať za následok, že Európu zastihne jedna z najsilnejších zím za posledných tisíc rokov. S týmto katastrofickým scenárom prišli meteorológovia z Ruska a Poľska.

Hneď po zverejnení tejto teórie sa však objavili aj opačné názory odborníkov, ktorí extrémnu zimu vylučujú, prípadne spochybňujú. Silnejšia zima sa však úplne vylúčiť nedá, v našich zemepisných šírkach sa periodicky objaví.

Nástup prudkej zimy podľa Miroslava Sanigu z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene zatiaľ nesignalizuje ani príroda. „Jedným z ukazovateľov silnej zimy býva aj skorý odlet sťahovavých vtákov. Tento rok však odlietajú doslova podľa harmonogramu. Dokonca belorítky, ktoré prileteli zo severu, sú stále tu a nemajú naponáhlo."

Našim starým rodičom signalizovalo silnú zimu aj množstvo šupiek na cibuli a Miroslav Saniga túto starú teóriu celkom nezatracuje. „Príroda nám dokáže povedať oveľa viac, ako sme schopní pochopiť." Úvahám o extrémnej zime vedec príliš nedôveruje. „Takéto signály zatiaľ príroda smerom k nám nevysiela."

Ak by Európu predsa len zastihla silnejšia zima, podľa Sanigu by sa s tým mala príroda vysporiadať bez väčších problémov. Problémy pripúšťa v prípade, ak by zima prišla náhle, bez postupného ochladzovania.

„Silné zimy sa vyskytli aj v predchádzajúcich desaťročiach. Pamätné boli napríklad roky 1984 a 1985, keď sme museli prikurovať dobytku v maštaliach. Inak by pomrzol. Počas nocí v tom čase klesali teploty pod mínus 30 stupňov a cez deň sa nedostali cez mínus dvadsať."

Rekordy však padali hlavne počas najchladnejšej zimy na prelome rokov 1928/1929. Vo Vígľaši-Pstruši vtedy padlo rekordných mínus 41 stupňov Celzia.