Článok pokračuje pod video reklamou
Žijem sama. Moju rodinu roztrúsenú po svete nahrádza už druhý psí spoločník, ktorý mi pribudol do bytu iba pred pár dňami.
Keby sa nebola stala osudná tragická udalosť, pri ktorej som prišla o svoju Fanynku, on by zrejme žil naďalej vo svojej voliére v Budči, kde má sídlo občianske združenie Pes v núdzi.
Staroby sa nedočkala
Neuhynula na starobu. Stala sa obeťou neznámeho traviča, ktorý občas „vezme svoju pomyselnú" spravodlivosť do vlastných rúk a rozhodne sa radikálne preriediť stavy psov a mačiek po mestských sídliskách.
Minulý mesiac tiež mnohí majitelia psov a mačiek zaregistrovali u svojich zvierat chorobné hnačky, zvracanie, prehnaný smäd a kŕče. Moja fenka mala toto všetko od ranného venčenia 11. septembra. Urýchlene som na radu veterinárnej lekárky obstarala pre ňu čapík Torekan. Medzitým som v obchode počula viacerých „kolegov - psičkárov", že majú so svojimi miláčikmi rovnaké problémy.
Neviem, koľko veterinárov malo v ten víkend zvýšený počet akútnych zásahov. Po prebdenej noci pri skuvíňajúcom psíkovi, ktorý aj napriek podávaným čapíkom každých 7 hodín dostal horúčky a nevládal ani chodiť, iba polihoval a ticho skučal, som sa už nemohla na to utrpenie pozerať.
Zlý sen
Vybrala som sa s ňou do veterinárnej ambulancie na sídlisku Západ, kde nás už čakali obidve veterinárky s pripravenými infúziami. Všetko bolo ako v zlom sne. Urýchlene nasledovala operácia zapálenej maternice, pretože sa nazdávali, že jej tým ešte môžu zachrániť život. Mne, vyčerpanej a vystrašenej z bleskového nepriaznivého priebehu všetkých udalostí, ponúkli tabletku na upokojenie.
Po troch hodinách sa operácia skončila a keďže som mala za sebou takmer dva ťažké dni a jednu prebdenú noc (ďalšiu by som už asi nezvládla), pani doktorka sa ponúkla, že „moja psia pacientka" do rána prenocuje pod jej starostlivým dohľadom v jej vlastnom byte. Ráno som si mala Fanynku zobrať domov.
Žiadny odvoz domov sa už nekonal. Podvečer mi s ľútosťou oznámili, že Fanynka už nežije. Zrútil sa mi svet. Na to som nebola pripravená. Ešte som nebola pripravená... Ešte deň predtým som mala zdravého krásneho psíka.
Mala síce za sebou operáciu dvoch nádorčekov (zhruba pred mesiacom sa z toho zotavila a zrejme mala mierne oslabenú imunitu), to však nič nemení na fakte, že smrť spôsobila otrava, ktorú určite nezjedla zo svojej misky. Nepomohli ani rýchle zákroky za nemalé účty, no neľutujem ani cent.
Len z vlastnej misky
Keď som bola pre telo môjho psíka, aby sme ho pochovali pod lieskou vedľa bratovej záhrady, pani doktorka práve telefonicky radila ďalším majiteľom zvierat zo sídliska Zlatý potok, pretože išlo o príznaky otravy rovnako ako počas uplynulého víkendu na Sekieri.
Upozornila som všetkých majiteľov psíkov, oznamom na internete a letákmi rozvešanými po sídlisku, aby im nedovolili hľadať potravu mimo svojich misiek. Viac som pre tých ostatných psíkov nemohla urobiť a nechcela som, aby ešte ďalší priatelia z venčenia trpeli rovnako ako ja.
Fenka sa stala obeťou traviča.
Priateľka osamelých žien
Mohla by som tu písať o tom, čím sa radi chvália ostatní majitelia domácich miláčikov. Spomenúť, že ma vždy nedočkavo čakala pri dverách, keď som sa vracala domov, čím všetkým ma vedela potešiť, rozptýliť, ako so mnou zdieľala aj slzy pri pozeraní dojímavých programov, že občas aj žiarlila na priateľov, s ktorými som pridlho rozprávala, keď ona ma chcela mať iba pre seba.
A ako rada ju chodila venčiť aj moja mama, ktorá po smrti otca žije v domove dôchodcov. Aj pre ňu, staršiu a osamelú ženu s deťmi, ktoré majú vlastné životy, bola moja Fanynka spestrením staroby.
Nezaslúžila si taký krutý koniec. Ani jeden živý tvor si takýto koniec nezaslúži.
