DETVA. Detviansky rodák, námorný kapitán Július J. Thurzo (1882-1950) má oddnes v rodnom meste pamätnú tabuľu. Na priečelí Podpolianskeho múzea ju odhalili jeho potomkovia a zástupcovia generálneho riaditeľstva Slovenskej plavby a prístavov z Bratislavy. V múzeu súčasne otvorili výstavu pri príležitosti 60. výročia jeho úmrtia.
Thurzo pochádzal z rozvetveného rodu radvanských Thurzovcov. Keďže bol nadaný a bystrý chlapec, matka ho zapísala do prvej triedy nižšieho gymnázia. Po jeho skončení odišiel do Rijeki, kde v roku 1900 ukončil Uhorskú námornú akadémiu.
V tom istom roku odchádza ako praktikant na parníku Szent István do Brazílie. Chcel sa stať námorným dôstojníkom, čo sa mu aj v roku 1903 podarilo vykonaním dôstojníckej skúšky.
O tri roky neskôr získal diplom kapitána pre ďaleké plavby. Odvtedy až do vypuknutia 1. svetovej vojny sa plavil na obchodných lodiach. Vojna ho odviedla k vojnovému námorníctvu. Po jej skončení prijal miesto plavebného poradcu Československého veľvyslanectva v Belehrade, kde zotrval štyri roky.
Túžba po rodnom Slovensku však zvíťazila a v roku 1923 prijíma miesto na Poriečnom plavebnom úrade pre oblasť Dunaja v Bratislave. Menovali ho za prístavného kapitána, neskôr sa stal prístavným riaditeľom. Z jeho iniciatívy bola založená škola pre výchovu plavcov na riečnych lodiach. Zaslúžil sa tiež o celkový rozvoj riečnej dopravy u nás.
Zomrel vo februári 1950 v Radvani, kde bol aj pochovaný. Neskôr boli jeho telesné pozostatky prevezené na Národný cintorín do Martina.
Thurzove cestopisné črty vyšli po jeho smrti pod spoločným názvom Po svetových moriach.
Primátor Detvy Ján Šufliarsky (vľavo) a zástupca Slovenskej plavby a prístavov pod odhalenou pamätnou doskou námornému kapitánovi. FOTO: (TASR)