ZVOLEN. Netrúfame si odhadnúť, koľko ľudí sa v sobotu vybralo na Pustý hrad. Určite ich bolo menej, ako býva vtedy, keď sa na nás z výšav usmieva slniečko, ale dalo by sa povedať, že sa na tradičnú vychádzku vybrali tí, ktorí si našli záľubu v prírode či v histórii, alebo tí, ktorých hore hnala zvedavosť dozvedieť sa, čo sa v tomto končiacom sa lete podarilo archeológom dostať na svetlo sveta spod stáročných nánosov zeme.
Pocta Hanuliakovi
Na úvod si účastníci podujatia v minúte ticha pripomenuli Václava Hanuliaka, človeka, s ktorého menom je nezmazateľne spätá nová sláva starého hradu. „Priniesol som mu kytičku," hovorí Pavel Dubovský a kladie klinčeky k Vaškovej pamätnej tabuli na hradnej bráne. Hoci mu nohy už nedovolia túlať sa s turistami po kopcoch a dolinách ako za mladých liet, túto vychádzku na Pustý hrad nikdy nevynechá.
Cyklisti, šermiari a muzika
Pavel Valent v mene účastníkov Cyklojazdy histórie odovzdal primátorovi Zvolena Miroslavovi Kuseinovi pozdravné stuhy z miest, ktoré cyklisti navštívili. A potom napriek chladnému mrholeniu vliali do návštevníkov pohárik dobrej nálady šermiari zo skupiny Ricasso. Scénka, ktorá mala dej i vtip, a v ktorej samozrejme nechýbala ostrejšia výmena názorov s kordom v ruke, pobavila deti i dospelých. Po šermiaroch rozbalili svoje nástroje aj hudobníci, ale počasie bolo proti. Nepočuli sme však šomranie, počasiu predsa ešte rozkázať nevieme, tváre návštevníkov ukazovali radosť: zo stretnutia s priateľmi, z nového vlastnoručne vyrazeného pustohradného denára, či z prednášky mladého lektora, ktorý do svojho rozprávania o staroslávnej histórii Zvolenského hradu vložil kúsok srdca, i perličky zo života, aký panoval za jeho múrmi.
Razenie pustohradného denára. FOTO: JOZEF SLIACKY
Obdivuhodná sedemčlenná rodinka
Tradičné podujatie priláka v prvú septembrovú sobotu na Pustý hrad hostí z rôznych kútov Slovenska. Nie inak tomu bolo aj teraz. Milan Daniel prišiel z Ružomberka so šiestimi deťmi. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby tieto deti od 7 do 19 rokov neboli adoptované. Pritom sa tento náhradný otec stará o nich sám, bez ženy! „Ich otec bol tyran. Svoju ženu, ich matku, dobil tak, že je z nej invalidka. Bil a týral aj deti. Prespávali v lese, často hladné, premrznuté." Dostali sa do detského domova, kde Milan Daniel pôsobil a pred dvoma rokmi sa rozhodol pre vskutku unikátne a obdivuhodné riešenie. Stal sa šesťnásobným otcom, hoci nemá ženu. Vie o svojej rodine krásne a úprimne rozprávať. „Boli sme tu pred tromi rokmi. Vtedy nám pomohli rytieri s občerstvením. Aj preto sa sem radi vraciame. Tieto moje deti potrebujú byť takto medzi ľuďmi, aby sa zbavili tej hroznej traumy, ktorú do nich zasial ich biologický otec - tyran."
Na záver štipka z otvorenia
Iniciátori Výstupu na Pustý hrad ho venovali významnej osobnosti slovenských i zvolenských dejín Ľudovítovi Štúrovi. V slávnostnom príhovore v Štúrovom parku, kde sa podujatie tradične začína, podpredseda Matice slovenskej Igor Kovačovič pripomenul Štúrov odkaz. Poslucháčov však mal tentoraz menej. Oficiálnosti nelákajú a väčšina si to nezamieri do parku, ale priamo na Pustý hrad.
