ZVOLEN. V súvislosti s protipovodňovými opatreniami, o ktorých sa v súčasnosti stále viac hovorí, sa uvažuje aj o výstavbe Vodného diela Slatinka a ďalších priehrad. Vyriešia ale finančne nákladné priehrady naše problémy s povodňami? Podľa Združenie Slatinka je protipovodňový účinok priehrad minimálny a naopak sú najdrahším a najmenej efektívnym riešením pre dané regióny.
Drahá výstavba
Len v prípade Vodného diela Slatinka sa na prípravu stavby minulo 8,5 milióna eur, na výstavbu by malo ísť ďalších 320 miliónov. Práve tieto prostriedky potom chýbajú obciam aj vodohospodárom v povodiach a v sídlach na skutočne efektívne opatrenia.
Združenie Slatinka upozorňuje na to, že Slatinka ako akumulačná nádrž by v prípade náhlych povodňových situácií mohla priniesť pre Zvolen a mestá pod ním rovnaké problémy, ako tento rok priniesla Vodná nádrž Ružín obciam ako Malá Lodina a ďalšie.
Obci by priehrada nepomohla
Slatinka by neochránila ani Zvolenskú Slatinu, ktorá bola pred niekoľkými týždňami postihnutá lokálnou povodňou, keďže táto dedina by sa nachádzala nad priehradou. V prípade výstavby priehrady by boli navyše zničené cenné prírodné biotopy, lúčne aj lesné spoločenstvá a mokrade, ktoré zadržiavajú vodu a pozitívne vplývajú na vodný režim územia.
„Vodné dielo Slatinka nie je prioritne protipovodňovou stavbou, ale naopak akumulačnou priehradou. Ak chceme investovať do protipovodňovej ochrany miest v tejto časti Slovenska, priehrada je jednoznačne najdrahšie a najmenej efektívne riešenie," hovorí Martina Paulíková zo Združenia Slatinka.
Pomohlo by vyčistenie
Združenie opakovane upozorňuje aj na to, že vodohospodári dlhodobo investujú obrovské verejné zdroje do prípravy priehrad s minimálnym protipovodňovým účinkom, a tak im nezostávajú prostriedky na bežnú údržbu a skutočne potrebné opatrenia. Jedným z nich by malo byť aj vyčistenie existujúcich priehrad od sedimentov, ktorými sa znižuje ich akumulačný objem a schopnosť prijať prívalovú či dlhotrvajúcu zrážku.
Len za peniaze na Vodné dielo Slatinka by napríklad mohli byť vyčistené priehrady a vodné stavby v povodí Hrona. Problém zníženia akumulačného objemu vodných nádrží správcovia tokov a stavieb nevedia riešiť dlhé desaťročia práve pre nedostatok financií.
Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica, nie je ani investorom, ani projektantom, ani prípadným dodávateľom stavby Vodné dielo (VD) Slatinka. Ostro však protestujeme voči nekvalifikovanej a demagogickej informácii Združenia Slatinka, ktoré vo svojej tlačovej správe, vydanej 18. augusta, uvádza: „Združenie Slatinka upozorňuje na to, že VD Slatinka ako akumulačná nádrž by v prípade náhlych povodňových situácií mohla priniesť pre Zvolen a mestá pod ním rovnaké problémy, ako tento rok priniesla VN Ružín obciam ako Malá Lodina a ďalším."
Tvrdenie Združenia Slatinka, že vodná nádrž Ružín priniesla obci Malá Lodina problémy, je zavádzajúce, nepravdivé a zároveň poškodzuje aj dobré meno Slovenského vodohospodárskeho podniku. Práve naopak, vodná nádrž Ružín zabránila väčším povodňovým škodám v Malej Lodine, ako aj v samotných Košiciach. Enormné povodňové prietoky počas májových a júnových povodní na Hornáde totiž dosahovali až 613 m3/sek., no z Ružína sa prepúšťalo len 500 m3/sek. Keby nebolo Ružína, tak by sa aj do Malej Lodiny valilo o vyše 100 kubíkov vody za sekundu viac.
(hovorca Slovenského
vodohospodárskeho podniku)
