Článok pokračuje pod video reklamou
ZVOLEN. Kráľovský deň koňa, ktorý zorganizovali v Kráľovej pri Zvolene prvú prázdninovú sobotu bol najmä o koňoch, no aj o atrakciách, ktoré mali prilákať a zaujať divákov. A samozrejme aj zabaviť! Predajné stánky s rôznym tovarom boli doplnkom, ktoré na podobných podujatiach vyhľadávame. V kontraste s nimi pôsobil stánok, ktorému dominoval kolovrátok a žena, ktorá spracovávala ovčiu vlnu. Ako z rozprávky...
Na kolovrátku
„Čo robím? Teraz pradiem svoju ovčiu vlnu," povedala Jana Roziaková zo Zvolena, pričom zdôraznila slovo „svoju". „Je čerstvo nastrihaná a opratá iba nedávno - v apríli," povedala a po chvíli dodala: „Ja ju češem a dávam do kolovrátku." V zime z nej urobí klobúky a náhrdelníky, tie následne predá na vianočných trhoch vo Zvolene.
Žijú z oviec
„Som ovčiarom, žijem zo syrov a z mäsa, spracovávanie ovčej vlny je mojím koníčkom," doplnila. Veď vlny je doma dosť, Roziakovci sú roľníci. Ako povedala, dvadsať rokov žijú iba z toho, čo im dajú ovce. A vyžiť sa z toho vraj dá, aj keď to nie je jednoduché. Doba ovčiarstvu nepraje, napríklad na vlne sa nedá vôbec zarobiť. „Ale môžeme ju takto spracovať," nedala sa pani Jana a po chvíli dodala: „Teraz mám doma asi štyristo kilogramov ovčej vlny, takže jej bude dosť aj na zateplenie podkrovia v dome."
Verí ovčej vlne
Prečo sa venuje spracovaniu vlny? Veď zdĺhavá práca iba zvyšuje náklady, akýkoľvek výrobok je neporovnateľne drahší ako niečo podobné vyrobené z umelých vlákien a ešte k tomu dovezené z juhovýchodnej Ázie. „Je to môj výrobok, verím ovčej vlne a zároveň verím, že sa nám onedlho minie ropa a potom aj všetko, čo z nej vyprodukujeme, vrátane oblečenia. Potom sa budeme musieť vrátiť k starým tradíciám. Ovčia vlna s lanolínom je pritom dokonalá, má liečiteľské vlastnosti a ja chcem, aby to vedeli moje deti a aj ľudia, ktorí k nám chodia," vysvetlila.
„Naučili ma staršie susedky. Začala som sa o to zaujímať, a tak mi poradili. Moji predkovia určite niečo takéto poznali a ja som sa k ovčiarstvu vlastne vrátila. Všetko som sa musela učiť od druhých ľudí a z kníh," dodala.
Syr
Roziakovci chovajú ovce, od nich je priama cesta k dobrému ovčiemu syru. Základný recept na výroby syra je hádam všade rovnaký. Zohrejeme mlieko, pridáme syridlo a po polhodine rozkrájame na malé kúsky. Potom precedíme a vytlačíme srvátku. Tajomstvo dobrého syra je väčšinou ukryté v ďalšom postupe. „Základom je, aby boli zvieratá zdravé a na druhej strane, aby bola dodržaná maximálna čistota," povedala k výrobe syra Jana Roziaková. Skladuje sa rôzne. Ideálna teplota na skladovanie syra je 12 - 13 stupňov Celzia. „Pokiaľ by bol syr v takejto teplote, tak je to super. Buď je konzumovateľný po dvoch dňoch alebo ho tam necháte aspoň desať až dvanásť dní, umývate ho slanou vodou a máte z neho bryndzu. Ak chcete trvanlivý syr, musíme iho viac prelisovať, aby sa vytlačila srvátka. Ak teplotu skladovania znížime na päť stupňov, môžeme ho tam nechať aj pol roka," vysvetlila.
Žiadne telenovely
Všetko čo na farme spracujú, hneď aj predajú. Pracovný deň Roziakovcov začína ráno o piatej a končí večer o deviatej. Na televíziu veľa času neostáva. „Iba ak na polnočné kriminálky," zasmiala sa Jana Roziaková a dodala: „Nepoznám telenovely, ani nič podobné... V lete nestíhame ani televízne noviny."
