Článok pokračuje pod video reklamou
V rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku i vo svete sa Popolcovou stredou, ktorá pripadá tento rok na 17. februára, začína 40-dňové obdobie pôstu. Tak ako v iných cirkvách je to čas pokánia a duchovnej prípravy pred najvýznamnejším kresťanským sviatkom - Veľkou nocou.
Podľa dávnych tradícií sa deň predtým, v utorok o polnoci, na mnohých miestach pochovávaním basy alebo iných hudobných nástrojov končia fašiangy, obdobie zábav, bálov a karnevalov.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha i lásky k blížnym. Súčasťou liturgie počas omší v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola a značenie znamenia kríža popolom na čelá veriacich.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň nastúpili na cestu pokánia. Vchádzali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr začínali podobným spôsobom svoje pokánie nielen kajúcnici, ale i ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. V roku 1091 ho koncil v Benevente zaviedol pre celú cirkev. Neskôr sa sypanie popola na hlavu nahradilo značením znaku kríža popolom na čelo.
Popolcová streda je už tradične spojená s dodržiavaním pôstu, predovšetkým zdržiavania sa mäsitých pokrmov.
Podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Svedčia o tom rôzne porekadlá ako "pirohy - tučné bravy", "rezance - dlhé klasy", "proso - hojnosť peňazí". V období pôstu sa už nemal nikto zabávať a tancovať, nesmeli sa zapriahať a podkúvať kone, lebo by vraj okriveli a pod.
Bývalo tiež zvykom, že mládenci na dedinách "vinšovali" dievčatám, lebo vraj na Popolcovú stredu, nazývanú tiež
"škaredá" streda, majú sviatok.
