ZVOLEN. Vyšívanie, háčkovanie, štrikovanie, paličkovanie, práce z dreva či madeirové kraslice. Tým všetkým vyzdobili seniori svoj klub dôchodcov na Štefánikovej ulici. Zo 75 členov sa originálnymi prácami pochválili zhruba pätnásti.
Doménou Pavla Špirka je drevo, no dokáže využiť aj iný materiál, ako napríklad polystyrenové tácky, z ktorých vznikol farebný obraz zimnej krajiny (na snímke v popredí).
Gazdovské domy s dvorom precízne dotiahnuté do najmenších detailov, aké vyrába Pavel Špirko, hocikde ľudia neuvidia. Priznáva, zhotovenie jedného takého domu, na ktorom sa dajú otvoriť okná aj dvere, mu trvalo niekoľko rokov. „Začal som roľníckou usadlosťou z Hrušova. To bol prvý dom, ktorý som urobil." Po ňom dva ďalšie, no väčšie a výlučne z dreva. „Mám rád drevo, vyrezávam z neho rôzne motívy. Vlastne, vyrezával som. Ruky by aj chceli, ale oči už neslúžia, už oddychujem," povzdychne si.
Nesporne zaujímavým nápadom je šach, ktorý vyrobil. Takisto drevený, no namiesto klasických figúrok zvolil salašnícku tematiku. Po šachovnici sa posúvajú ovce, barančeky či bača.
Výroba takéhoto zvončeka trvá Anne Mrázovej dve - štyri hodiny.
O madeirové kraslice Anny Mrázovej záujem neustáva. Ľudia ju poznajú z jarmokov ľudových remesiel, jej prácu vedia oceniť. Vyrába ich v rôznych veľkostiach, vrátane pštrosích vajíčok. Jej hobby má však širšie spektrum.
„Ja doma len tak neobsedím. Buď lepím zvončeky, alebo pri televízii háčkujem či pletiem. Tiež paličkujem a vyrábam medovníky." Ručným prácam, zasmeje sa, sa vraj venuje už najmenej šesťdesiat rokov. „Je to hobby, ktoré ma drží nad vodou."
Na výstave predstavila aj svoje zvončeky; takisto v rôznych veľkostiach aj farbách. „Vyrobiť takýto jeden zvonček mi trvá dve - štyri hodiny," prezradí. Na kovovú formu omotáva a zároveň lepí farebnú tenkú bavlnu, zvonček dozdobí filtrami. Pletie tiež moderné detské svetríky a teplé papuče. Všetky už má zadané, na výstavu si ich prakticky už len požičala. „Keby som mala päť párov rúk, tak by som nestíhala vyhovieť všetkým požiadavkám ľudí."