Štvrtok, 24. jún, 2021 | Meniny má JánKrížovkyKrížovky

Vladimír Slovák, farár zo Stožku: V Rusku by mi chýbala sloboda, akú máme v Európe

Krajina veľkých kontrastov. Krajina chudobných a bohatých. Krajina markantných rozdielov medzi mestom a vidiekom. Veľkosť ruskej zeme okúsil aj rímskokatolícky kňaz Vladimír Slovák.

Nie všetko staré musí vždy zapadnúť prachom. Aj myšlienka spred sedemnástich rokov môže dostať reálnu podobu, ak človek dokáže snívať. „Začal som ho snívať, keď náš diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž v tom čase reagoval na potrebu obnovy katolíckej cirkvi v Rusku ochotou uvoľniť svojich kňazov pre misie v tejto krajine. Vtedy ma oslovil môj kamarát, o rok skôr vysvätený kňaz Martin Sebíň," hovorí rímskokatolícky kňaz Vladimír Slovák, pôsobiaci v Stožku.

V tom čase nemohol odcestovať. „Martina som sprevádzal nielen cestou na letisko, ale najmä modlitbou, listami, neskôr e-mailami a, samozrejme, fantáziou, prstom na mape," opisuje. „Slúžil v Rusku s jednou ročnou prestávkou pätnásť a pol roka a neustále sme boli v spojení. Keď prišiel domov, často u mňa býval, dovolenkovali sme spolu a moja túžba vidieť a zažiť Rusko sa znásobovala. Tohto roku, keď sa vrátil na Slovensko a stal sa farárom v Uľanke pri Banskej Bystrici, pozval na miesta, kde v Rusku pôsobil, priateľov, ktorí mu v tom čase pomáhali a tvorili zázemie doma."

wkoncelebracia.jpg

Vladimír Slovák (vpravo) pri koncelebrácii s biskupom Kyrilom Klimovičom v jeho katedrále v Irkutsku.

Zámerom päťčlennej slovenskej výpravy bolo spoznať pomery katolíckej cirkvi v pravoslávnej krajine a pozorovať život Rusov a ich kultúru. „Chceli sme zažiť veľkosť ruskej zeme, preto sme okrem lietadla cestovali aj vlakom a strávili v ňom necelé tri dni. Bol to môj nápad, chcel som to prežiť na vlastnej koži," objasňuje zámer päťtýždňovej dovolenky.

Sankt-Peterburg
Vladimír Slovák

Začiatkom 90. rokov pôsobil ako farár v Beňuši. Dva roky bol farárom v Kremnici a od roku 1994 pracoval deväť rokov v rádiu Lumen v Banskej Bystrici. V roku 2003 sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti Rádio Lumen. Následne dostal dekrét pod Poľanu do Stožku.

Ruskej zeme sa výprava prvýkrát dotkla v Sankt-Peterburgu, v meste, ktoré nechal postaviť cár Peter Veľký. „Mesto som nazval krásnou vstupnou bránou do Ruska. Centrálne časti boli veľmi pekné. Bývali sme u saleziánov neďaleko Aurory, od ktorej sme pozorovali nočné otváranie mostov na Neve. Navštívili sme Peterhof, zámok ruských cárov, ktorý bol budovaný na spôsob Versailles. Vítali nás úžasné záhrady a množstvo fontán. Výtvarné umenie z celého sveta sme si zas prezreli v Ermitáži."

Vrece s kuriozitami sa začalo trhať hneď po prílete. „Na letisku som zistil, že nemám kufor. Nasledovali úradnícke naťahovačky, no vďaka slovenskému konzulovi nás z letiska informovali, kde kufor je. Omylom ho priamo z pásu s batožinou vzala jedna staršia dáma. A tak sme ho vyzdvihli priamo u „bábušky" v jej byte na sídlisku." Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré; inak by nikdy nevideli, ako ľudia na sídliskách žijú, aké sú tam pomery. „Videl som normálny život, nie iba ten výstavný, a som za to vďačný."

Upršaná Kamčatka

Ďalšou zastávkou po lete naprieč Ruskom bol jeho východný cíp. V meste Petropavlovsk-Kamčatskij, ktoré je hlavným mestom tohto polostrova, žije polovica všetkých obyvateľov. „Privítala nás chladná, zamračená a upršaná Kamčatka. Hoci bol koniec augusta, počasie pripomínalo jeseň."

Na Ďalekom východe zažili atmosféru v katolíckej misii. „Martin, ktorý tam bol prvým katolíckym farárom v rokoch 2001-2003, kúpil malý domček so zámerom jeho prestavby na bohoslužobné aj ubytovacie priestory. Práce pokračujú dodnes. V domčeku je kaplnka, farský úrad a tri izby na ubytovanie, kde sme bývali za dosť ťažkých podmienok, ale prežili sme to. Kamčatka je náročná na život z hľadiska fyzickej kondície, ale aj peňazí."

Drsná príroda však poodhalila aj čo-to zo svojich krás. „Podaril sa nám výstup na sopku Avača, ktorú vidieť priamo z mesta. Po štyroch dňoch zrazu bolo výborné počasie. Nafotili sme desiatky fotografií, dokonca sme boli na hrane krátera. Oproti nej cez sedlo sme celý čas sledovali Koriakskij vulkán, ktorý dymil a popol z neho istý čas padal priamo na nás. Zle sa nám dýchalo, bolo to nepríjemné, ale stálo to za to. Na Kamčatke sme zažili aj kúpanie v teplých prírodných jazierkach. Človek si tam ľahol a pocítil zvláštne teplé pramene priamo v prírode. Navštívili sme aj Malú dolinu gejzírov, kde doslova všetko bublalo."wKoriakskivulkan.jpg

Koriakskij vulkán.

Rusko je drsné najmä v období tuhých bielych zím. „Mnohé dni boli veľmi studené, ale striedali sa aj dni teplé. A to sme tam boli od polovice augusta do polovice septembra. Na Kamčatke, na juhu polostrova (!), napadol koncom augusta prvý sneh."

Krajina plotov

„Čo ma šokovalo, boli ploty. Rusko som nazval krajinou plotov. Pri nich som si uvedomil scestnosť komunistickej ideológie. Hovorili sme, že všetko je „naše", spoločné, a teraz všetko musí byť oplotené. Nič nie je bezpečné. Marxove či Leninove myšlienky „nášho" došli k tomu, že ľudia vnímajú veci ako „nikoho", pokojne ich devastujú, a tak sa všetko chráni plotmi. Budovy verejné, cirkevné, súkromné, všetko je oplotené. Napríklad v Čite na východnej Sibíri postavili nový pravoslávny chrám. Je oplotený dva a pol metra vysokým železným plotom. Chápem, že sa kostoly ohradzovali v stredoveku, keď kostol bol ako pevnosť, ale dnes na námestí v polmiliónovom meste? Myšlienka, že všetko je spoločné, sa tu ukázala totálne kontraproduktívna. Poznáme to aj u nás, ale v Rusku, kde vládli boľševici o 30 rokov dlhšie a podstatne tvrdšie, je ohavnosť marxizmu ešte viditeľnejšia."

Dvojmetrové drevené ploty boli štandardom aj na dedinách. „Ľudia sa asi z tradície boja jeden pred druhým. Akoby si nedôverovali. Na druhej strane, k blízkym či priateľom svojich priateľov sú úžasne srdeční a dobroprajní."

Po páde komunizmu

Napriek tomu, že Sovietsky zväz sa dávno rozpadol a Rusko sa dnes nehlási ku komunistickej ideológii, idea komunizmu je v mnohých častiach krajiny akoby neustále živá. „Na hlavnom námestí v každom meste, ktoré sme navštívili, bola Leninova socha. Ulice ako Sovietska či Komsomolská boli samozrejmosťou. Niekedy človek zaváhal, v ktorom období sa vlastne nachádzame," hovorí.

„Krajina je veľká a Rusi majú problém ju ubrániť. Na iné vraj niet času, povedal istý ich sociológ. Videl som domy, doslova zámočky pri Bajkale postavené zrejme bohatými ľuďmi. Dlažba na vonkajšom schodisku bola už po dvoch rokoch rozbitá, omietka opadaná a nemyslím, že len v dôsledku poveternostných podmienok. Práca bola jednoducho nekvalitná. Katedrála či Biskupský úrad v Irkutsku nie sú výnimkou. Remeselníkov je málo a väčšinou sú iných národností."

Vladimír Slovák to vníma ako ďalší dôsledok komunizmu. „Mnohí, najmä starší u nás stále hovoria, ako dobre bolo za komunizmu, ale choďte do Ruska a uvidíte, kde sú oni. Mali komunizmu ešte viac ako my. Aj u nás je problém s remeselníckou cťou, no tam je oveľa väčší."

Vplyv trhovej ekonomiky a demokratizácie pootvoril cestu podnikaniu a obchodovaniu. „Obchod je voľnejší, nastupujú súkromné firmy, najmä množstvo malých obchodíkov, podobne ako u nás alebo v Poľsku v 90. rokoch. Na druhej strane stále cítiť policajný systém. Ak sme niekde pobudli viac ako tri dni, museli sme to ohlásiť. Ten, kto nás ubytoval, musel oznámiť, že má hostí. To bola otázka predpisu, keby sme ho nesplnili, mohli sme mať problémy cestou späť."

WChabarovsk.jpg

Pravoslávna katedrála v Chabarovsku.

wirkutsk.jpg

Irkutsk, naša katedrála.

V kolíske vodky

„Byť v Rusku a nepiť ruskú vodku by znamenalo, že by sme sa ukrátili o niečo, čo patrí k tej krajine. Výber alkoholu je tam užší než u nás, ale je tam neuveriteľné množstvo značiek vodky."

Je ruská porovnateľná so slovenskou? „Ruská je lepšia. To však ani zďaleka nebola jediná špecialita, ktorú sme okúsili. Na Kamčatke sme takmer každý deň jedli lososy aj kaviár, volajú ho kamčatský lekvár, na Bajkale omuľa - rybu, ktorá žije len v tomto jazere.

Hoci po živote v Rusku netúži, predstaviť by si ho vedel. Po domovine by sa mu však cnelo. „Chýbal by mi tam kontakt s ľuďmi hlavne v kostoloch, ktoré sú oproti našim poloprázdne. Chýbala by mi naša tradícia, naše jedlá, ľudová hudba a väčšia sloboda, akú máme v Európe."

wbajkal.jpg

Bajkalské jazero; 20 % svetových zásob pitnej vody. Foto: VLADIMÍR SLOVÁK

Inzercia - Tlačové správy

  1. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  2. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  3. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  4. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  5. Česi pod Tatrami šijú tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  6. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  7. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  8. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  9. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  10. Vážení poslanci, to naozaj?
  1. Úspešná budúcnosť začína štúdiom na FMMR TUKE
  2. Vážení poslanci, to naozaj?
  3. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  4. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  5. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  6. Vážení poslanci, to naozaj?
  7. Koniec čakania na kuriéra
  8. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  9. Prvé mesiace 2021 vzrástol počet susedských sporov
  10. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  1. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 652
  2. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 6 228
  3. Stiahnite si stovky e-kníh 5 979
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 5 755
  5. Vážení poslanci, to naozaj? 3 807
  6. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 3 490
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 3 405
  8. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania 3 404
  9. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou 3 177
  10. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 3 042
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Stredoveká strážna veža je asi najznámejší architektonický symbol Krupiny.


TASR 39m
R2 sa končí na kruhovom objazde pred Zvolenskou Slatinou.

Zo zdrojov Únie je na projekt vyčlenených 467-tisíc eur.


SITA 5 h
Futbalisti Dudiniec po poslednom zápase sezóny 2020/2021 s tričkami pre majstra oblasti.

Otvorený rozhovor s primátorom kúpeľného mestečka o futbalovom úspechu Dudiniec.


7 h

Pátranie po nich vyhlásila polícia vo Zvolene.


ROS 8 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická dopravná nehoda uzatvorila rýchlostnú cestu. Policajti pripomínajú, čo robiť, ak vás na diaľnici sklame auto.


a 1 ďalší 22. jún

Zástupcovia ministerstva aj poľovníkov tvrdia, že pomôcť môže radikálne zníženie stavov diviačej zveri.


23 h

Situácia v obci je napätá. Vzťahy sa vyhrotili, niektorí ľudia sa búria.


23. jún

Chata Ostré roky chátrala. Dostala však novú nádej.


23. jún

Už ste čítali?