Článok pokračuje pod video reklamou
DETVA. Vykurovanie v Detve je zrejme posledný rok závislé od dodávok plynu. Od budúcej sezóny by mala byť hlavným palivom drevoštiepka a slama. Najprv ale musia vybudovať nový centrálny tepelný zdroj, teda kotolňu. S ňou úzko súvisí aj bioplynová stanica, s ktorej výstavbou už začala súkromná firma.
Spracovaný hnoj už nebude smrdieť
Bioplynová stanica bude počas celého roka vyrábať elektrickú energiu. Chladením jej plynových motorov sa získa teplo, ktoré sa následne dá využiť na výhrev teplej vody v meste. Bioplynová stanica vyrastá v blízkosti detvianskeho poľnohospodárskeho družstva, ktoré ju bude zásobovať „surovinou". Nebude smrdieť? „Práve naopak. Doteraz sa ľudia sťažovali, keď družstvo vyvážalo hnoj a močovku na lúky. Po spracovaní v bioplynovej stanici ostane hnojivo bez metánu, ktoré už nesmrdí," povedal Juraj Bódi, ktorý pripravoval žiadosti pre eurofondy a teraz dozerá aj na ich realizáciu.
Tepelné rozvody prepoja do jedného systému
Nová kotolňa bude vykurovaná jedným kotlom na drevoštiepku a ďalším kotlom na slamu. Počas leta budú oba odstavené, pretože teplo, ktoré vyprodukuje bioplynová stanica bude stačiť na zohrievanie teplej vody pre mesto. Na jar a jeseň, sa viac bude využívať kotol na slamu a v zime sa pridá aj kotol na drevoštiepku. Ak bude zima veľmi silná, je v zálohe ešte terajšia plynová kotolňa K2 pri predajni nábytku. Tou sa bude dokurovať. Na budúci rok sa tepelné rozvody v Detve prepoja do jedného systému.
Budovanie novej kotolne na biomasu vychádza z koncepcie rozvoja mesta, ktorú prijalo detvianske zastupiteľstvo ešte v roku 2006. V nej schválilo vykurovanie biomasou a vytvorenie jedného centrálneho vykurovacieho zdroja.
Financovanie zabezpečujú štrukturálne fondy, ktoré prispejú polovicou, druhú polovicu hradí žiadateľ, v prípade kotolne je to firma Bytes, v ktorej má mesto tretinovú účasť. Tá je nielen výrobcom tepla, ale aj správcom väčšiny bytov v Detve. Rozpočet na kotolňu je sedem miliónov eur (210 miliónov korún), bioplynová stanica, ktorú stavia eseročka CMC, bude stáť viac ako päť a pol milióna eur (165 miliónov korún).
Obyvatelia ušetria
Pre zákazníka je ale najzaujímavejšia koncová cena tepla. „Pri prepočtoch, ktoré sme robili, vychádza cena tepla z centrálnej kotolne na 18 až 20 eur (550 až 600 korún) za gigajoule. Teraz zákazník platí asi 25 eur (750 korún). Je tam aj určitá rezerva, aby sme zbytočne nesľubovali veľké zníženie," dodal Juraj Bódi. Podľa neho je najlacnejšie teplo z bioplynovej stanice, no cena tepla vyrobeného zo slamy a štiepky je tiež zaujímavá.
Výslednú cenu ale ovplyvní kúrenie plynom, ktoré bude nevyhnutné pri veľmi nízkych teplotách.
Bioplynová stanica by mala byť hotová ešte v júni, kotolňa v auguste až v septembri. Na kúrení by mali Detvania ročne ušetriť približne pol milióna eur (15 miliónov korún).
