ZVOLEN. Bojom o zvolenskú železničnú stanicu začala včera medzinárodná súťaž parných rušňov Grand Prix Slovensko 2009. Najprv obsadila stanicu nemecká posádka, ktorej sa podarilo zajať aj prednostu stanice, vzápätí ich z priestoru koľajiska vytlačila slovenská povstalecká armáda, ktorá sa priviezla pancierovým vlakom Štefánik. A keďže Nemcom chýbala akákoľvek ťažká technika, boj bol krátky a tentoraz, na rozdiel od Povstania, sa skončil drvivou porážkou hitlerovcov. Krátka ukážka bojov, v ktorej sa predstavili členovia klubov vojenskej histórie zo Slovenska a Čiech, bola zaujímavým spestrením podujatia, ktoré aj vďaka krásnemu počasiu prilákalo tisíce divákov z celého Slovenska.
Zvíťazili Maďari
Jedenásty ročník pretekov rušňov bol tentokrát spojený s dvadsaťštyrihodinovým hudobným maratónom. Samotnej súťaže sa zúčastnilo päť rušňov z Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska, pre ktoré organizátori pripravili sedem súťažných disciplín. V nich išlo nielen o silu lokomotív, ale aj o rýchle nohy či šikovné ruky pomocníkov rušňovodičov. Tí museli odstraňovať prekážky na koľajniciach, hasiť požiar, ba dokonca zachraňovať nešťastnú dámu, pripútanú reťazami o koľaje. Najviac sa darilo posádke z Maďarska, ktorá si nakoniec odniesla zo Zvolena aj celkové víťazstvo.
Aj tak budem železničiarom
„Pravdaže sa ešte na paru pamätám. Biela košeľa a kým som vrátil domov vlakom, tak bola prepálená a špinavá. To bola paráda," zasmial sa šesťdesiatdvaročný Ivan Čisár z Vrútok. Keď išiel človek vlakom, musel počítať s tým, že mu nejaká sadza pristane aj na hlave. „Dnes si na to spomínam ako na niečo skutočne krásne, čo mi zasa pripomína, že som už starý," dodal s úsmevom. Sám síce na železnici nikdy nepracoval, napriek tomu je jeho rodina so železnicou spojená. „Železničiarom bol môj starý otec, dokonca aj svokor, železničiarom je zať a vnuk, ten bude určite tiež železničiarom," dodal. Na parné rušne do Zvolena sa prišli pozrieť už tretí rok, najmä kvôli vnukovi.
„Bolo to o čosi špinavšie cestovanie. Pred tunelom sme museli pozatvárať všetky okná, inak by sme sa vo vozni zadusili," pripomenul pán Jaroslav, ktorý do Zvolena prišiel až z Bratislavy. Keď para fungovala bol malým chlapcom, napriek tomu si na cestovanie spomína ako na romantiku. „Motorovým vlakom je to už iné," dodal.
Osem hodín kúrenia pred jazdou
Jednu z najkrajších lokomotív priviezli do Zvolena milovníci historickej techniky z Vrútok. Majú tri parné rušne v plnej prevádzke. „Súťaže sú iba takou čerešničkou na torte, naše mašiny sú nasadzované predovšetkým na turistické jazdy," vysvetlil Dušan Vaňko. Na súťaž rušňov sa vraj nemuseli vôbec pripravovať, ich lokomotíva s označením 475.196 je vždy pripravená vyraziť. Napriek tomu, že z fabriky vyšla niekedy v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Nadšenci historickej techniky ju vrátili do stavu, v akom bola na začiatku, dokonca z nej odstránili aj všetky moderné prvky, ktoré sa na ňu počas prevádzky dopĺňali. „Je presne taká, ako keď vyšla z fabriky," dodal D. Vaňko. Na pretekoch spálili asi pol tony čierneho poľského uhlia. Keďže oheň musel horieť počas troch dní, v ktorých bola v prevádzke, spotrebovali asi dve tony uhlia. „Dokonca aj keď nás budú ťahať naspäť do Vrútok, musí byť mašina pod parou, pretože stroje sú mazané práve parou, do ktorej je pridávaný olej. Keby išla studená, museli by sme zhodiť tyče," vysvetlil. Na to aby sa mohol rušeň vôbec pohnúť potrebuje asi osem hodín kúrenia pod kotlom. V minulosti parné rušne po vyradení z aktívnej služby demontovali a skončili v šrote. Rušeň z Vrútok sa zachoval iba preto, lebo nebol schopný akejkoľvek prepravy. Vykoľajil sa v Šturci a nemohli ho odtiahnuť. Veď váži 170 ton.
