ZVOLEN. Zápolenie v plážovom volejbale a stolnom tenise, jazda na koňoch, rozvoniavajúci guláš z daniela v medenom kotlíku. Taká bola atmosféra na dni otvorených dverí, ktorý pre svojich klientov a ich priateľov organizovalo resocializačné stredisko pre drogovo závislých Návrat vo Zvolene - Kráľovej. V porovnaní s podobnými akciami tu však bola jedna podstatná zmena - výdatný guľáš sa zapíjal výhradne nealkom. Vedúci strediska Jaroslav Dolák je presvedčený, že spoločné stretnutia s rodinnými príslušníkmi a priateľmi majú pre ľudí, ktorí sa chcú zbaviť drogovej závislosti, obrovský význam.
„ Ak má náš klient podporu rodiny, darí sa mu zvládnuť návrat do bežného života podstatne lepšie. Práve tu je dostatok príležitostí dozvedieť sa viac o tom, čo ľudí s drogovou závislosťou trápi najviac a ako im možno v budúcnosti pomôcť." Keďže stretnutia sa zúčastnili aj pacienti z centra pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici a abstinujúci bývalí klienti, bola to vynikajúca príležitosť na výmenu skúseností. Akciu sa podarilo zorganizovať aj vďaka úspechu v grantovej schéme, na ktorej pracujú už dlhší čas a je zameraná na resocializačnú a rehabilitačnú starostlivosť o závislé osoby. Na 10- mesačný projekt získalo stredisko podporu 25-tisíc eur z prostriedkov EÚ z prechodného fondu 2006.
Drogy ho takmer zabili
Úlohu hostiteľa prevzal 25- ročný Peter, ktorý je v resocializačnom stredisku už po druhý krát. Po niekoľkomesačnom období bez drogy totiž prišla recidíva. „Rozhodol som sa sem vrátiť, lebo vonku som iba prežíval, tu žijem, " povedal nám. K droge sa dostal už ako 14- ročný, najprv to bola marihuana, neskôr pervitín a kokaín. Teraz je štyri mesiace čistý a verí, že boj s drogou zvládne. Z prvej, najprísnejšej fázy prechádza do druhej, kde už bude mať povolené telefonáty aj priepustky. Potom by mal zvládnuť ešte dve fázy, pričom v poslednej sa bude pripravovať na vstup do zamestnania a hľadať si prácu. S tou by nemal byť problém. Vzdelaný mladý muž robil v minulosti na oddelení paliatívnej starostlivosti pri umierajúcich a neskôr získal zodpovednú funkciu v súkromnej firme. Ako odborník sa osvedčil, miesto mu držia naďalej.
„ Drogy mi vzali radosť zo života, stal som sa sám sebe otrokom," dodáva. Peter sa netají tým, že závislosť u neho vyvrcholila až do pokusu o samovraždu. Počas dňa otvorených dverí sú pre klientov najlepším príkladom tí, ktorí dokážu svojej závislosti čeliť v bežnom živote. Patrí k nim aj bývalý klient zariadenia Martin:" Darí sa mi to a bude sa mi to dariť naďalej, lebo to tak chcem," vštepuje chlapcom svoju jednoduchú filozofiu. Jeho priateľ Štefan však upozorňuje, že pri návrate do života je najťažšie čeliť ľuďom, na ktorých sa nedá spoľahnúť. „ Tu ste obklopení ľuďmi, ktorí vám chcú pomôcť, na potom môžete naraziť na ľahostajnosť, alebo zámerné pokúšanie. Treba tomu vedieť čeliť."