DETVA. Jarmok remesiel je tradičnou súčasťou folklórnych slávností pod Poľanou. Organizátori sa na nezáujem návštevníkov a taktiež výrobcov naozaj nemôžu sťažovať. Samotní remeselníci to už vidia inak. „Do Detvy chodím už asi päť rokov. No teraz som sa tu musel aj povadiť. Pozvali nás sem ako remeselníkov a pritom... Dnes sa za remeslá už považuje kadejaký obchodník, ktorý nakúpi tovar v Poľsku a sem ho dovezie iba predať. Tradičných výrobcov je tu málo, tuto nejakí remenári, potom ešte výrobcovia fujár...," vysypal zo seba Stanislav Otruba zo Zázrivej. Predával tradičné zvonce, popri tom predvádzal aj ich výrobu.
„Doteraz som Detvu vždy chválil, teraz som trochu znechutený. Východná tiež ide dolu vodou, je z toho blší trh a o Terchovej ani nehovorím. Tá už nie je ani tradičným festivalom. Áno, dokážu tam ľudí prilákať, ale ak chceme niečo ukazovať ako našu tradičnú kultúru, tak to musíme robiť inak. Takto je to akoby ste robili operu niekde na moste." Zvonce sa mu nepredávali zle, nespokojný bol s tým, že remeselníkov nahrádzajú obyčajní obchodníci.
Ďalším remeselníkom, ktorého sme v Detve nestretli po prvýkrát bol Slavomír Albert z Handlovej. „Samozrejme, že je to rokmi o niečom inom. Človek predsa rastie, zlepšuje svoju techniku a púšťa sa aj do vecí, ktoré by predtým nezvládol," vysvetlil S. Albert. Napríklad reťaz z jedného kusa dreva. Záujem ľudí je vraj stále väčší a oveľa viac ľudí sa zaujíma o to akým spôsobom svoje výrobky vyrobil. Aj on sa sťažoval na poľskú konkurenciu. „Tvária sa ako remeselníci a pritom sú to len priekupníci," dodal Slavomír Albert. Ako povedal, z každého jarmoku odchádza vždy spokojný - nesťažuje sa na slabú tržbu alebo počasie. „Koľko energie do toho človek vloží, toľko sa mu skôr či neskôr vráti," prezradil o zdroji svojej spokojnosti.
„Z roka na rok je náš priestor menší a menší. Tento rok bol obzvlášť oklieštený a stánky remeselníkov som nemala kde postaviť," povedala Alexandra Kosárová z Podpolianskeho osvetového strediska vo Zvolene, ktorá má na starosti tradičné ľudové remeslá. Na slávnosti pozvali šesťdesiat remeselníkov. Niektorí chceli predvádzať remeselnú výrobu pri elektrine - išlo o hrnčiarsky kruh a sústruh. „Žiaľbohu sa to, napriek našim žiadostiam, nepodarilo uskutočniť," dodala Kosárová. Nedostatok miesta si žiadal nové riešenie. „Stánky s remeselníkmi som musela dať do vnútra podkovy, ktorú tvorili predajné stánky. Keďže ich nebolo toľko, aby som postavila súvislý pás, dostali sa tam aj stánky, ktoré nespĺňali požiadavky na jarmok remesiel. Nešlo o tradičnú ľudovú výrobu, tradičné postupy a podobne. No museli sme tam niekoho dať. Šťastím bolo, že sa tam objavili mladí ľudia, ktorí vyrábali šperky podľa námetov z Veľkej Moravy. Na druhej strane sa tam dostali veci, ktoré boli doslova gýčové," povedala pracovníčka osvetového strediska a dodala: „Je mi ľúto, že sa všetko riadi ziskom. Treba si ujasniť čo chceme. Či viac zisku z predajných miest alebo pekný jarmok pre ľudí. Doteraz sme mali veľmi dobré ohlasy, remeselníci k nám vždy chceli prísť. Tento rok som sa pred nimi doslova hanbila."
