ZVOLEN. Má za sebou prvú legionársku sezónu, ktorú inak ako úspešnú ani hodnotiť nemôže. Zvolenský futbalový odchovanec Peter Grajciar si užíva český majstrovský titul, ktorý získal uplynulý pondelok v drese pražskej Slavie. Jeden z najslávnejších českých veľkoklubov si ho zaistil dve kolá pred koncom Gambrinus ligy na ihrisku Žižkova.
„Hneď po zápase s Viktorkou som si ani poriadne neuvedomoval, čo som vlastne dosiahol. Moja radosť bola spontánna a bral som ju ako oslavu každého vydareného zápasu," vyznal sa Grajciar, ktorý si posledné radostné udalosti začal dôkladnejšie uvedomovať až postupne. „Stať sa majstrom a hneď prvý rok v zahraničí, v takom slávnom klube, je niečo neuveriteľné. Je to pre mňa veľká skúsenosť a zážitok, ktorý si nesmierne cením. Niečo podobné sa každému nepodarí."
Korunovačný, v podstate pražský derby zápas odohral dvadsaťšesťročný Grco v základnej zostave a na ihrisku pobudol celých deväťdesiat minút. Jeho radosť po poslednom hvizde tak bola o to väčšia. Nepokazil mu ju ani fakt, že duel odohral na naozaj netradičnom poste.
„Hral som pravého obrancu, ale vôbec mi to nevadilo. Dokonca som mal prsty v dvoch našich góloch, takže po zápase som sa z toho, že som bol pri tom ako hráč základu, tešil ako malý chlapec," vychrlil zo seba dobre naladený Slavista.
Veľkolepé oslavy
Pražania, ktorí českému futbalu kraľovali aj minulú sezónu, sa na vlastnej koži presvedčili, že obhájiť titul býva zväčša oveľa náročnejšie, ako ho získať prvýkrát. Aj keď zverencom trénera Karla Jarolíma jar veľmi nevyšla, majstrovské oslavy dali na ňu okamžite zabudnúť.
„Začali sa už na štadióne Žižkova, kde nám naši priaznivci vytvorili prakticky domáce prostredie," prezradil Grajciar, ktorý neskôr vyfasoval majstrovské tričko, šiltovku, cigaru, obrovskú fľašu šampanského a s celou sláviacou ekipou sa presunul pred domovský Eden. Tam už na majstrov čakala tisícka najvernejších fanúšikov.
„Spoločne sme si poďakovali za priazeň a schuti zaskákali i zaspievali na improvizovanom pódiu. Šampanské tieklo potokom a všade dookola vládla perfektná nálada. Perličkou bolo, že každá národná skupinka, ktorá má v kádri Slavie svoje zastúpenie, si zaspievala aj svoju hymnu. Spolu s Dušanom Šventom a Milanom Ivanom sme to poriadne roztočili," opísal so smiechom majstrovské vystrájanie.
Podobné oslavy bývajú skutočne divoké, čo potvrdili aj tie slavistické, ktoré pokračovali na Václavskom námestí. „Najskôr sme v reštaurácii hodovali oficiálne, s vedením klubu a pred zástupcami médií, zhruba do jednej v noci. Majstrovské oslavy pokračovali ďalej už viac-menej súkromne, keď sme sa pobrali do ďalšieho baru. To už bolo iné kafé, potiahli sme do skorého rána," rozosmial sa Grajciar, ktorý nás utvrdil, že žiadne trénerove príkazy so spoluhráčmi neporušili.
„Bolo to naozaj spontánne, neboli sme vôbec nikým a ničím obmedzovaní. Nakoniec, s trénerom Jarolímom sme sa stretli hneď ráno, keď sme mali na programe verejný tréning. Vyklusali sme a zahrali si ľahké bago, pričom nás sledovalo a ďalej sa bavilo aj niečo okolo tisíc našich skalných."
Prospel mu Dubaj
Posledný rok považuje vo svojej doterajšej futbalovej kariére jednoznačne za najúspešnejší. Začiatky v „stovežatej" však nemal vôbec jednoduché.
„Začalo sa to ťahanicami s nitrianskym klubom, neskôr ma trápili zranenia. Napriek tomu, prežil som úžasný rok, či už športový alebo rodinný. Prestúpil som do veľkého klubu, získal titul, v decembri minulého roku som sa oženil a čoskoro čakám prírastok do rodiny. Čo viac si môžem želať?" skonštatoval Grajciar, ktorý sa v kádri Slavie nadobro udomácnil počas zimnej prestávky.
„Jeseň bola naozaj náročná, lebo ma pribrzdili zranenia. Vydarila sa mi však zimná príprava a najmä sústredenie v Dubaji. Práve tu som dostal dostatok príležitostí prejaviť sa a darilo sa mi aj strelecky. Žiaľ, smola ma opäť postretla pred prvým majstrákom, keď prakticky v hodine dvanástej, deň pred jarným výkopom, som dostal zápal očnej spojivky. Škoda, pretože som mal nastúpiť v základnej zostave," pripomenul si Zvolenčan, ktorý si na svoju šancu trpezlivo počkal.
„V závere sezóny ma tréner začal stavať, čo si veľmi cením a verím, že jeho dôveru si udržím čo najdlhšie."
Radosť hráčov pražskej Slavie po obhájení majstrovského titulu. Peter Graciar je prvý zprava. FOTO: ČTK
Stal sa univerzálom
Grajciarova kariéra sa zaujímavo vyvíja aj z hľadiska jeho využitia v tíme. Zvolenský odchovanec prestupoval z MFK do FC Nitra ako ospievaný a potentný kanonier. Tréner Galád ho však pod Zoborom prerobil na stredopoliara, pretože sa snažil prospešne využiť jeho rýchlosť. O tej zrejme vedia svoje aj v Slavii.
„Tak týmto sa zaoberám dosť často aj sám, prečo sa čoraz viac posúvam dozadu, keď vždy mi viac chutilo hrať dopredu, dávať góly a bránenie prenechávať iným. Tréner Jarolím odo mňa čoraz viac vyžadoval zapájanie sa aj do defenzívy, pretože Slavia produkuje futbal založený na rýchlej hre po krídlach. O tom vedia svoje aj Dušan Švento či Matej Krajčík."
Ani jeden z týchto dvoch slovenských „rýchlikov" však neskončil až v bráne. „Zaujímavá a veselá príhoda. Aj keď ma inkasovaný gól mrzí, raz sa na ňom určite dobre zasmejem," spomenul si Peter na nedávnu príhodu, keď v pohárovom zápase musel zaujať miesto vylúčeného brankára Vaniaka.
V Prahe sa mu páči
V otázke najbližšej budúcnosti má slovenský futbalista jasno. „Slavia je veľkoklub, v ktorom funguje všetko na špičkovej úrovni a o hráčov je postarané ako o batoľatá. V pohode je aj partia, ktorá je veľmi jednoliata, napriek tomu, že mnohí z mojich spoluhráčov sú naozaj veľkými hviezdami. V kabíne vládne stále pohoda a užijeme si aj kopec zábavy," povedal hráč, ktorý má s klubom podpísanú trojročnú zmluvu.
„V Prahe som sa už adaptoval a páči sa tu aj rodinke. Vychutnávam si momentálny život a rád by som tu zostal čo najdlhšie. So Slaviou mám platnú zmluvu a rád by som ju dodržal. Som tu maximálne spokojný," dodal Grco, ktorý sa domov, do Zvolena, chystá pricestovať 1. júna.
„Teším sa na oddych, na rodinu a kamarátov. Keďže čoskoro očakávame bábätko, dovolenku tentokrát neplánujeme."
Autor: dv