ZVOLEN / BANSKÁ ŠTIAVNICA. Do projektu záchrany štiavnickej kalvárie, jednej z najohrozenejších pamiatok sveta, je zapojená aj Technická univerzita vo Zvolene. Tím univerzity sa podieľa nielen na dendrologickom výskume a záchrane historickej aleje, ale aj krajinárskom riešení kalvárie. Podľa projektového asistenta Kalvárskeho fondu Alojza Vlčka vyhlásila vlani Nadácia VÚB grantovú schému, ktorou chce podporiť účasť vzdelávacích inštitúcií na obnove pamiatky.
Peter Jančura z fakulty ekológie a environmentalistiky univerzity povedal, že v polovici mája chcú prezentovať návrhy, ako zachrániť historickú alej a riešiť rozsiahly monumentálny objekt z krajinárskej stránky. „Koncepciu chceme predložiť ako celok, keďže v prípade kalvárie ide o veľkú a výraznú krajinársku kompozíciu," dodal Jančura. Kalváriu postavili v 18. storočí na Ostrom vrchu a je dominantou širokého okolia.
Štiavnickú kalváriu postavili v rokoch 1744 - 1751 z iniciatívy jezuitov. FOTO: JÁN KROŠLÁK
Dušan Daniš, ktorý má na starosti dendrologický výskum aleje, dodal, že stromy v nej zasadili približne 50 - 100 rokov po postavení kalvárie. „Ich vek sa odhaduje približne na 170 rokov a niektoré sú už v zlom stave. Bude potrebné revitalizovať celú alej a zrejme sa nevyhneme ani výrubom." Snahou odborníkov je čo najviac sa priblížiť k pôvodnému stavu. „Zjednodušene povedané to bude znamenať, že túto alej nanovo vymodelujeme," dodal Daniš.
Úspešní žiadatelia získali celkom päť grantov za takmer 36-tisíc eur. Tri granty získala Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity, po jednom Technická univerzita vo Zvolene a tím reštaurátorskej obce Slovenska. Vďaka podpore VÚB a grantom z programu Obnovme si svoj dom získal Kalvársky fond aj takzvaný „matching" grant od World Monument Fund z New Yorku (WMF). Práve WMF každé dva roky zostavuje aktuálny zoznam stovky najohrozenejších pamiatok sveta. Samotný fond prostredníctvom svojho donora prispel sumou 175-tisíc dolárov na reštaurovanie najohrozenejších nástenných malieb v interiéri dolného kostola.
Štiavnickú kalváriu postavili v rokoch 1744 - 1751 z iniciatívy jezuitov. Skladá sa z 25 objektov, zaujímavosťami sú horný (nemecký) a dolný (slovenský) kostol, nazvané podľa prevládajúceho národnostného zloženia obyvateľov Štiavnice.