ZVOLEN. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý bol v piatok vo Zvolene hosťom celoslovenskej novinárskej súťaže stredoškolákov a vysokoškolákov Štúrovo pero, si získal sympatie mladých od začiatku. Neprišiel prednášať, ale odpovedať na otázky nádejných žurnalistov. Žiadne strohé „diplomatické" odpovede študenti od neho nepočuli. Naopak, od začiatku si získal ich sympatie svojou pohotovosťou a zmyslom pre humor.
Pravidlá protokolu
„Veľvyslanec je slušný človek, ktorého pošlú do zahraničia, aby tam slušne klamal o svojej vlasti," vysvetlil svojsky význam veľvyslaneckého postu. Najviac však študentov rozosmial príhodami o prešľapoch svojich kolegoch.
„Diplomatický jazyk je univerzálny na celom svete a jeho paradoxom je, že ten, kto protokol neovláda, nevie, že ho porušuje," povedal. „Istý kolega bol v Japonsku, kde ho pozvali na obed. A on zjedol ikebanu; myslel si, že je to šalát." Na otázku moderátora besedy Patrika Hermana, či ho ikebanu nechali naozaj dojesť, Lajčák odpovedal: „Áno. Keby ho začali upozorňovať, on by sa začal ospravedlňovať a všetci okolo stola by sa cítili trápne."
Ďalšou príhodou študentom priblížil aj konkrétne špecifiká protokolu. „Iný kolega bol na návšteve u japonského cisára. Tam platí, že keď vojdete do miestnosti, urobíte mierny úklon, urobíte sedem krokov dopredu, potom hlboký úklon. Keď odchádzate, urobíte tri kroky dozadu, urobíte hlboký úklon, potom sa otočíte a pri východe z miestnosti sa znova otočíte, urobíte cisárovi úklon a von vycúvate. Nepatrí sa vychádzať otočený chrbtom k cisárovi. Keď som sa kolegu opýtal, aké to bolo, on nato, „ja neviem, ale keď som odchádzal, tak sa všetci smiali".
Vtipnou príhodou prispel do debaty aj novinár Pavol Vitko, ten však hovoril o vlastnej skúsenosti. „Boli sme v Španielsku a s hovorcami ministerstiev obrany sme mali spoločný obed. Bolo teplo, veľký smäd, prvá čaša vína, tak som ju vypil. Všetkým ostatným dolievali, len mne nie. Pritom som bol taký smädný, že už by som vypil aj vodu z vázy. Neskôr mi vysvetlili, že kto vypije do dna, dáva tým znamenie, že už viac nechce."
Keď Miroslav Lajčák "bonzoval" na kolegov, rozosmial nielen študentov, ale aj predsedníčku Slovenského syndikátu novinárov Zuzanu Krútku, ktorá bola takisto hosťom Štúrovho pera. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
Najprestížnejšie podujatie
Na dvojdňovom vyhodnotení 14. ročníka Štúrovho pera sa zišlo v Krajskej knižnici Ľ. Štúra vo Zvolene približne 150 stredoškolákov a vysokoškolákov. Súťaž sa od roku 2000 stala vďaka finančnej, odbornej a organizačnej pomoci partnerov z oblasti médií najprestížnejším podujatím svojho druhu na Slovensku. Nádejní žurnalisti dostávajú hodnotné ceny a zaujímavé sú pre nich aj finančné odmeny od 35 do 100 eru. Za trinásť ročníkov konania súťaže sa vo Zvolene vystriedalo viac ako 1250 súťažiacich študentov a hodnotila sa tvorba takmer 900 časopisov.
Tretí najsilnejší ročník
„Čo sa týka počtu prihlásených časopisov, ide o tretí najsilnejší ročník," povedala riaditeľka knižnice Katarína Ďurovcová. „Do súťaže prišlo viac ako 80 časopisov, 75 študentov súťažilo s vlastnými novinárskymi prácami." Zlaté Štúrovo pero ako ocenenie dlhodobo dobrého periodika získal časopis Kalazancio nitrianskych gymnazistov.
Autor: moj
