Minulý rok ma v kúpeľoch Sliač potešila udržiavaná parková úprava, vyčistené obľúbené „srdiečkové trasy“, opravené lavičky, turistické značky a najmä zeleň pagaštanov. Tie boli v tom čase už na mnohých miestach Slovenska žlté, prípadne bez listov. Neskôr som sa dozvedel, že zeleň pagaštanov zachránil chemický postrek. Mnohým sa to môže zdať zanedbateľné, no vyše dvesto pagaštanov výrazne dotvára okolie kúpeľov a prírodné prostredie. To je stále dobré, čo dokazujú veľké mraveniská – hygienické stanice lesa. Vďaka kúpeľnému poukazu som sa v apríli opäť vrátil na Sliač. Hneď po príchode som zistil, že ozdravovanie stromov pokračuje, park sa čistí, aby bol pripravený na kúpeľnú sezónu. Srdce mi však išlo prasknúť ďalšie dni, keď som sa prechádzal po najbližšom okolí. Videl som zničené osvetlenie a lavičky, z ktorých dosky boli pichnuté aj do mraveniska. Na chodníku nad prameňmi v lese som našiel sklenené rúry z architektonickej úpravy pramennej oblasti. A doslova som narazil na troch feťákov, ktorí mali v rukách fľaše riedidla na farby. Mnohí pacienti a najmä hostia z cudziny sú veľmi citliví na prejavy nekultúrnosti a vandalizmu. Vandali si asi neuvedomujú, že platí: vyššia kultúrnosť – vyššia návštevnosť a tým aj zamestnanosť (azda i pre nich). Liečivá voda, príroda, kultúrnosť prostredia, vysoká úroveň liečebnej starostlivosti vždy priťahovali klientelu na Sliač zblízka i zďaleka. Či to bude platiť i v budúcnosti, záleží aj na tých, ktorí si dnes neuvedomujú dosah svojho nekultúrneho správania.
Autor: Ľubomír HYÁNEK