Streda, 18. júl, 2018 | Meniny má Kamila

Liek, ktorý nie je na predpis

Drobná žena v bielom plášti je jednou z 29-tich zdravotných sestier, ktoré v tomto roku dostali ocenenie Biele srdce v kategórii sestra – manažér. Eve Hraškovej sa túžba byť lekárkou nesplnila, aj tak však niekoľko desaťročí oblieka biely plášť. Zdravotná

- Niektorí predpovedali, že na geriatrii nebudem spokojná. Nesplnilo sa to, našla som v tejto práci uspokojenie. Pri otvorení oddelenia sme si s pánom primárom Čaňom povedali, že tu raz bude kolektív ľudí, ktorí sa budú do práce tešiť. Myslím, že sa to podarilo.
Vymeniť chirurgiu za geriatriu, to je veľká zmena...
- Veľmi veľká. Chirurgia je živé oddelenie, všetko sa robí rýchlo. Aj pacienti sa často menia. Tu som sa však naučila trpezlivosti. Naučila som sa počúvať starých ľudí. Naši pacienti sa potrebujú porozprávať a vyrozprávať. Nie je to iba o medicíne, je to o ľuďoch.
Človek vlastné traumy, neúspechy, trápenia prenáša aj do práce. Vtedy je ťažké byť ústretový voči iným, chápať ich bolesti...
- Trpezlivosti sa dá naučiť. Na našom oddelení nepočujete zvýšený hlas, krik, hoci máme aj nepočujúcich pacientov. V práci, ktorú má človek rád, zabudne na vlastné problémy. Niekedy však na mňa doľahne depresia z ľudského utrpenia, a nehovorím len o tom fyzickom.
Máte na mysli osamelosť starých ľudí? Pocit, že už nikoho, ani blízkych, nezaujímajú?
- Liečime, opatrujeme pacienta, tešíme sa, že sme ho opäť postavili na nohy a potom sa stretneme s ľahostajnosťou príbuzných. Pýtame sa, aký to malo zmysel, keď vlastné deti nemajú radosť z toho, že sa otcovi či mamke polepšilo.
Sú to výnimky, alebo pravidlo?
- Táto doba starým ľuďom nič neuľahčuje. Ani ich deťom, hoci by sa i chceli postarať o tých najbližších. Mnohí stoja pred dilemou, či opatrovať chorých rodičov, alebo prísť o prácu. Ak vidíme ozajstný záujem, snažíme sa hľadať východisko, veľmi nám pomáha aj sociálna sestra. Z nášho oddelenia neodíde pacient, aby sme nevedeli, kto sa o neho bude starať, kto mu podá lieky či donesie nákupy. Iná vec je, v akom žalostnom stave k nám niektorí prídu – pohľad na nich je dôkazom, že sa o nich absolútne nik nestará. Do plaču mi je, keď počujem hádky na chodbe – Ty si ho zober! Ja nemôžem, zober si ho ty... Dohadujú sa o otcovi či mame ako o balvane, ktorý si má niekto zavesiť na krk. Pritom rodičia z dôchodkov často živia aj svoje deti. Najväčšiu frekvenciu návštev mám ja a moje staničné sestry v čase dôchodkov. To sa napočúvame príbehov! Ako niektorí hladujú, nič si nemôžu kúpiť a my im nechceme dať dedkov či babkin dôchodok. Niektoré sestry boli v zahraničí na stáži. Videli, že aj seniori môžu mať radosť zo života a užiť si tieto roky. Naši dôchodcovia z tých pár korún, ktoré dostanú, odložia pre deti, pre vnúčatá... Aj vtedy, keď sú deti či vnúčatá dobre finančne zabezpečené.
Pacienti sa k vám vracajú, s vekom chorôb neubúda. Osudy mnohých musíte dôverne poznať...
- Mala som medzi pacientkami dobrú priateľku. Spoznali sme sa na chirurgii, ležal tam jej manžel. Bola Židovka, ako jediná z rodiny prežila koncentrák v Osvienčime. Cestou odtiaľ sa vo Zvolene spoznala s budúcim manželom. Zostali žiť tu. Bola to dáma, veľmi dbala nielen o seba, ale vyžadovala precíznu prácu aj od okolia. Sestričky to s ňou nemali vždy jednoduché, dosť ich sekírovala, chcela mať všetko podľa vlastných predstáv. Keď ležala tu, na geriatrii, obdivovala som ju, ako veľmi o seba dbá. Takmer do poslednej chvíle si veľmi dala záležať na toalete, na úprave vlasov, nič pre ňu nebol problém. Až vo vysokom veku, umrela ako 82-ročná, už nemala toľko síl. Najťažšie rozhodnutie pre ňu bolo ísť do domova dôchodcov. Pamätám si tie nekonečné rozhovory, ako to tam bude, ako si zvykne... Nakoniec do domova odišla. Vybavila si izbu iba pre seba, byt nechala opatrovateľke, všetko sama zariadila. Deti nemala, ale vedela sa seba postarať. Aj z domova sa vracala sem, k nám. Až sa jedného dňa už od nás do domova nevrátila. Bola mojim slniečkom, príkladom, že ani v zložitých chvíľach človek nemá rezignovať.
Ísť do domova dôchodcov, to nie je ľahké rozhodnutie...
- Často je najzložitejším v živote. Videla som to na mnohých našich pacientoch. V prvej chvíli povedia – áno, pôjdem, ale musia to v sebe spracovať, uvedomiť si, že pomoc už naozaj potrebujú.
Práca na geriatrii je náročná psychicky i fyzicky. Starať sa o imobilných pacientov vyžaduje silu a kondíciu...
- Máme okolo 30 sestier a 5 ošetrovateľov. Sme dislokované pracovisko, na vyšetrenia pacientov prevážame. V tom pomáhajú ošetrovatelia. Často až tu stoja pred tvrdou realitou. Chlapec v živote nevidel vážne chorého človeka, zrazu má pred sebou pacienta po cievnej mozgovej príhode, musí ho poumývať... Mnohí to nezvládnu. Ale ak vydržia týždeň, už zostanú.
- Vaši pacienti sa líšia diagnózami, ale aj duševnou sviežosťou. Zrejme to nie je len otázka veku...
- Pacienti sa skutočne líšia nielen fyzickou, ale aj duševnou kondíciou. Nikdy však medzi nimi nerobíme rozdiel. Sami sa môžu rozhodnúť vo všetkom, aj v detailoch – napríklad v tom, či budú jesť príborom, alebo lyžicou. Bohužiaľ, niekedy im musíme pripomínať i to, že nie sú zbavení svojprávnosti a nemôžu nechať so sebou manipulovať – ani vlastnými deťmi. Stane sa, že mladí využijú, keď je babka či dedko v nemocnici. Do bytu nasťahujú syna a vnuk už starkú domov nechce. Samozrejme, toto nie je pravidlo. Vidíme aj krásne vzťahy medzi deťmi a rodičmi či starými rodičmi. Starajú sa, zaujímajú sa o nich... Ak dedko čaká na vnuka a ten nemôže prísť, niekedy aj zaklameme, že sme ho my nepustili na oddelenie. Najhoršie je zobrať im vieru, že na nich ich blízkym záleží.
Denne sa konfrontujete s bolesťou. I so smrťou. Dá sa na smrť zvyknúť?
- Videla som umierať veľa ľudí, ale nikdy som si nezvykla. Vždy mi to utkvie v pamäti. Aj to, že smrť bola v niečom iná ako tá predchádzajúca. Ani jedno umieranie nie je také ako ostatné. Keď počujem, ako ľudia na chodbe plačú za svojim blízkym, niekedy nemám síl vyjsť von a vyjadriť im sústrasť. Vtedy cítim, že som už naozaj zrelá na dovolenku a potrebujem si oddýchnuť.
- Hovoríme o vážnych veciach. Býva na oddelení i veselo?
Samozrejme. Niekedy stačí maličkosť. Napríklad sme mali na nástenke pozvánku na ples. Ujo sa pristavil, pozerá, pýta sa sestričky, čo to je? „Ujo, ak ma pozvete, pôjdeme si spolu zatancovať!“, hovorí. „Jáj, duša moja. Ja vám porozprávam, ako to kedysi bolo...,“ zaradoval sa, že môže pošpásovať a zaspomínať na mladosť. Naše sestry vedia, že často najlepším liekom na bolesť je záujem o pacienta. O pacienta ako o človeka. Ten musí vychádzať zo srdca, je to jednoducho liek, ktorý nemožno dostať na predpis.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  3. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  10. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 20 948
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 805
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 14 752
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 11 144
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 589
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 5 311
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 328
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 399
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 302
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 117

Hlavné správy z MY Zvolen

Železnice predávajú svoj jediný kultúrny dom, chcú zaň najmenej 1,4 milióna eur

Pamätníci tvrdia, že v minulosti objekt ponúkali za korunu.

Od ohňa, ktorý zachvátil traktor, sa chytilo pole

Hasiči aktuálne zasahujú pri požiari v katastri Hontianskych Tesár.

Nad hlavami nám budú lietať stíhačky

Cvičný let stíhacích lietadiel MiG-29 môže spôsobiť supersonický tresk.

Budú mať nové ihrisko, plánujú aj studňu

Na ihrisko dostali 8-tisíc eur z Úradu vlády.

Výluka na železničnej trati pokračuje

Autobusy budú naďalej nahrádzať vlakovú dopravu medzi Zvolenom a Sliačom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel známy horský záchranár Rudolf Chalupek

Rodák z Nemiec pri Banskej Bystrici pomohol na horách mnohým ľuďom v ťažkých situáciách. Odišiel do večnosti vo veku nedožitých 35 rokov.

Liptáci majú na námestí starú lanovku z Chopku

Jediným mestom s lanovkou priamo v centre je Liptovský Mikuláš. Okamžite sa z nej stala pútavá atrakcia námestia.

Koše na papier v Martine zamkli, kradlo sa z nich

​​​​​​​Kontajnery na separovanie papiera sa v Martine stali terčom zlodejov. Ich uzamknutie teraz ľuďom trošku komplikuje vhadzovanie kartónov dovnútra, a tak niektoré z košov už našli zničené.

Vybrali SME

Už ste čítali?