Anna Raniaková: Neviem, môj názor je taký, že prezident musí čo najlepšie pracovať pre štát. Či má alebo nemá dostatočné právomoci, naozaj neviem. Pán Schuster určite nemal, bol len figúrkou... Ivan Gašparovič je v úrade príliš krátko na to, aby som vedela hodnotiť jeho činy.
Jozef: Či má dostatočné právomoci? Našťastie nie, prezident by mal byť viac na reprezentáciu krajiny, ako na priamy výkon moci. Radšej nech má v rukách viac moci parlament. Je to viac hláv a... síce nie viac rozumu, ale je to predsa len lepšie riešenie. Od nového prezidenta očakávam dôstojné vystupovanie, aby nerobil hanbu tejto krajine. Osoba Ivana Gašparoviča je asi lepším riešením ako iní kandidáti v prezidentských voľbách. Osobne som si nevedel vybrať, naozaj si myslím, že ľudia zvolili menšie zlo.
Lenka: Áno, má dosť právomocí. Do politiky sa však nepletiem a, pravdupovediac, ani ma nezaujíma. To sú len samé sľuby... Doteraz bol prezident skôr nastrčenou figúrkou, aký bude nový, uvidíme.
Juraj Šlichta: Reálnu moc prezident nemá, ani ako vrchný veliteľ ozbrojených síl nevládne ozbrojenými silami. To je dosť smutné. Náš systém je taký, že funkcia prezidenta je skôr reprezentačná. Ivan Gašparovič na to má postavu, aj vystupovanie, je to inteligent. Podľa mňa by však prezident mal mať väčšie právomoci. Dnes, keď s niečím nesúhlasí, tak maximálne posunie účinnosť zákona, ktorý parlament tak či tak schváli. Nemá žiadne páky na zablokovanie niektorého zákona.
Anna Galbácsová: Veľmi sa do politiky nestariem. A čo poviete vy, má dosť právomocí? Mnohí hovoria, že je iba reprezentačným prezidentom a nemôže vôbec do ničoho zasahovať. Inak, pána Gašparoviča mám rada, už dávno som si myslela, že by sa za prezidenta hodil. Podľa mňa je skromný, ľudský, aký bude v úrade, ukáže čas. Právomoci by mohol mať väčšie, keď to porovnáme s inými štátmi, predsa len prezident má obyčajne v rukách väčšiu moc. Napríklad taký Putin.
Alena Forgáčová: Nie, o politiku sa vôbec nezaujímam, nebola som ani voliť pri prezidentských voľbách. Vlastne som ani nemohla, bola som práve v pôrodnici. Teraz vo voľbách do Európskeho parlamentu to bolo iné, už som si mala koho vybrať. Niekedy mi prezident pripadal ako nastrčená bábka. Veľa ľudí volilo teraz Gašparoviča iba kvôli tomu, aby sa prezidentom nestal Mečiar.
Marcela Horňáková: Podľa mňa... Neviem, asi má. Politiku veľmi nesledujem, občas ma niečo zaujme, no prezident asi má dosť právomocí. Má možnosť zasiahnuť do tvorby zákonov, má možnosť ovplyvniť politiku. Aspoň si to myslím. Zo všetkých prezidentských kandidátov mi bol Ivan Gašparovič najsympatickejší a dúfam, že bude tým správnym mužom na správnom mieste.
Text: Milan SUJA, Foto: Jozef SLIACKY
Čo môže slovenský prezident?
Podľa ústavy je prezident hlavou Slovenskej republiky. Riadi sa podľa svojho svedomia a presvedčenia, nie je viazaný príkazmi. Ústava stanovuje aj miesto a čas, v ktorom sa ujíma funkcie. Prezidentom sa stáva po zložení sľubu do rúk predsedu Ústavného súdu SR pred poslancami NR SR napoludnie v deň, v ktorom končí funkčné obdobie predchádzajúceho prezidenta. Striedanie na prezidentskej stoličke prebehlo minulý utorok.
Zákon môže poslancom vrátiť
Prezident dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, dojednávanie však môže preniesť aj na vládu. Tak to urobil aj Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič už po svojom zvolení vyhlásil, že sa tejto právomoci nemieni vzdať. Právomocou prezidenta je, že môže vrátiť do parlamentu zákon s pripomienkami. Nič sa však nestane, ak tieto pripomienky poslanci zmietnu zo stola a urobia si po svojom.
Cez vojnu nemôže odvolať poslancov
Prezident môže dokonca aj odvolať slovenský parlament, napríklad ak do šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschváli jej programové vyhlásenie. Možností má viac, stačí, ak nie je parlament schopný viac ako tri mesiace uznášať sa a prezident pošle poslancov domov. Toto právo nemôže uplatniť v posledných šiestich mesiacoch svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident však rozpustí parlament v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta neprejde jeho odvolanie. Takéto hlasovanie vyhlasuje parlament na základe uznesenia, ktoré musí byť schválené aspoň trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. V ľudovom hlasovaní musí za prezidentovo odvolanie hlasovať nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Ak jeho odvolanie neprejde, padá parlament a prezidentovi začína plynúť nové volebné obdobie.
Prezidenta možno stíhať
Zákony pamätajú na to, kedy možno stíhať prezidenta. Určite za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. S podaním obžaloby musí súhlasiť viac ako tri pätiny všetkých poslancov, obžalobu podáva NR SR na Ústavný súd. Odsudzujúce rozhodnutie znamená stratu funkcie. (ms)
Schusterove čísla
* vrátil 103 zákonov späť do parlamentu
* referendum vyhlásil 3-krát
* uskutočnil 490 výjazdov po Slovensku
* do zahraničia vycestoval 109-krát
* na Slovensko pricestovalo 40 hláv štátov
* vymenoval 26 členov vlád, odvolal 10
* vymenovací dekrét si prevzalo 43 rektorov a 540 profesorov
* udelil 72 milostí, neudelil 2 489
* amnestiu vyhlásil 2-krát, pri nástupe do funkcie a
pri príležitosti končiaceho sa jubilejného roka 2000
(sita, sp)
S akou atrakciou nás prekvapí náš nový prezident?
Každá z osobností sa nám vryje do pamäti nielen výsledkami svojej práce, ale aj tým, akým záujmom sa venuje. Prezidenti nie sú výnimkou. Hoci Michal Kováč sa v tomto smere nezviditeľnil, Rudolf Schuster ho bohato nahradil. Jeho cestovateľské dobrodružstvá, ale aj kovanie motýk v rodnom Medzeve, mu vynieslo mediálnu popularitu, možno až takú, po akej netúžil. V pamäti zostane aj vyčačkaný prezidentský palác v čase Vianoc, rovnako ako sadenie dubov, čím si veru nenaklonil pravoverných Slovákov.
Hoci je dub symbolom sily a zdravia, predsa len je národným stromom germánskych národov. Pravda, už podľa mena má náš doterajší prezident nemecké korene. Že by sa práve preto rozhodol pre dub a nedal prednosť slovanskej lipe? Napokon, otázne je, aký bude ďalší osud prezidentskej aleje. Bude v nej Ivan Gašparovič pokračovať, alebo nás prekvapí novou atrakciou?
Od Sama po Ivana
Hoci je územie Slovenska osídlené už dlhé stáročia, štátny útvar sa tu sformoval až v prvej polovici 7. storočia. Išlo o kmeňový zväz na obranu proti Avarom na čele s franským kupcom Samom. Slovenská štátnosť si najviac zakladá na Veľkomoravskej ríši v 9. stor. Vznikla za moravského kniežaťa Mojmíra, ktorý vyhnal svojho nitrianskeho rivala Pribinu. S menom ďalšieho kniežaťa Rastislava sa spája príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda, s menom Svätopluka povestné tri prúty. V 10. stor. pod vedením kniežaťa Arpáda vpadlo do vnútrokarpatskej kotliny sedem maďarských kmeňov, ktoré však dostali výprask v Bavorsku na rieke Lech v roku 955.
Začalo sa formovať Uhorské kráľovstvo, do ktorého sa postupne včlenilo aj územie Slovenska. Z dlhého radu panovníkov spomeňme prvého kráľa Štefana I. Svätého, Bela IV. (1235 – 70), ktorý udelil Zvolenu, Krupine a ďalším osadám mestské privilégiá, jeho syna Ľudovíta I. Veľkého, ktorý rozšíril ríšu od Jadranu po Balt a dal postaviť Zvolenský zámok, Karola I. Róberta (prvý z dynastie Anjouovcov), ktorý priniesol renesančnú vzdelanosť a kládol dôraz na banské podnikanie, populárneho Mateja Korvína, ktorý bol na tróne v rokoch 1458 – 90, cisárovnú Máriu Teréziu (1740 – 80) a napokon Františka Jozefa I. (1848 – 1916). Za jeho nasledovníka Karola I. sa pod vplyvom vojnových udalostí rakúsko-uhorské panstvo rozpadlo.
Prezidenti Československej republiky:
1918 - 1935 Tomáš G. Masaryk
1935 - 1938 Eduard Beneš
1938 - 1939 Emil Hácha
(E. Beneš v londýnskej emigrácii)
1945 - 1948 Eduard Beneš
1948 - 1953 Klement Gottwald
1953 - 1957 Antonín Zápotocký
1957 - 1968 Antonín Novotný
1968 - 1975 Ludvík Svoboda
1975 - 1989 Gustáv Husák
1989 - 1992 Václav Havel
Prezidenti Slovenskej republiky:
1939 - 1945 Jozef Tiso
1993 - 1998 Michal Kováč
1998 - 2003 Rudolf Schuster
2003 - 2008 Ivan Gašparovič
Autor: cky