V prvej chvíli myslel, že je to obrovský kanec

V prvej chvíli som si myslel, že je to obrovský kanec. Keď však zodvihol hlavu, vedel som, o čo ide. Medveď! Poriadny kus! Otáčal sa ku mne, vetril, videl som, ako natŕča spodnú gambu. Obzeral som sa okolo seba, ale nebol tam žiaden strom, na ktorý by som

Zvolen – Dušan Buoc zo Zvolena je členom Poľovníckeho združenia Habrovec Môťová, ktoré si tohto roku pripomína osemdesiatiny. Málokto z desiatok poľovníkov, ktorí za tie desaťročia prešli chodníčkami okolo Sekierskej doliny, mal také šťastie ako on. „So synom a ešte s jedným poľovníkom sme sa vybrali druhého júla do lesa pozrieť sa na diviaky a srnce,“ spomína na nedávny podvečer. „Kolegu, dôchodcu, bolela noha, preto zostal na posede a my sme sa so synom rozdelili. Bolo to nad Rebrickým jarkom. Zašiel som na koniec zvážnice a cestičkou na rúbanisko. Z jeho kraja som sa ďalekohľadom pozeral hore, či tam nezbadám nejakého srnca. Potom som sa pozrel dolu a na pár metrov som uvidel široký chrbát. V prvej chvíli som si myslel, že je to obrovský kanec. Keď však zodvihol hlavu, vedel som, o čo ide. Medveď! Poriadny kus! Otáčal sa ku mne, vetril, videl som, ako natŕča spodnú gambu. Obzeral som sa okolo seba, ale nebol tam žiaden strom, na ktorý by som sa mohol vyškriabať. Našťastie, bol to mierumilovný medveď. Pomaly odo mňa odkráčal a potom sa s veľkým lomozom pustil do behu. Ako sme sa pokojne stretli, tak sme sa aj rozišli.“ Zážitok, na ktorý Dušan Buoc sotva zabudne, sa mohol skončiť aj inak. Čo keby medveď zaútočil? „Musel by som strieľať. Nič iného by mi nezostalo.“

Sekierska dolina a susedná Ľubica patria medzi navštevované doliny. Do tamojších lesov nechodia iba poľovníci a lesní robotníci, ale aj hubári, zberači malín, turisti... „Ktovie, ako by medveď reagoval, keby ho niekto prekvapil v tesnej blízkosti,“ nahlas uvažuje Dušan Buoc, ktorého stretnutie s našou najväčšou šelmou neodradilo od záľuby. „Už na druhý deň sme išli so synom do hory,“ dodáva. „Ale nevideli sme ani srnčiu, ani diviačiu zver. Medvedí pach ich asi vyhnal.“ Výskyt medveďa v revíri Poľovníckeho združenia Habrovec nám potvrdil aj jeho predseda Vladimír Štulrajter. Vraj sa tu zdržiava asi tri roky. Podľa slov Dušana Buoca ho videl niekedy na jar aj sekiersky horár Jaroslav Skučka. Otázne je, či ide o to isté, alebo o iné zviera. V každom prípade aj pri vychádzke do lesov v blízkosti Zvolena by sme mali byť opatrnejší. Nehodno brať na ľahkú váhu výstražné tabule Pozor, medveď!, ktoré nájdeme takisto neďaleko Zvolena, za Kováčovou.

Čo robiť, keď stretnete medveďa? Rád je veľa, no univerzálny recept neexistuje

V reportáži z kanadskej divočiny spomína autor brožúrku s pokynmi, ako sa správať v tamojšej divočine. Nechýbali ani rady, čo a ako pri stretnutí s medveďom. Posledná rada znela: Ak aj medveď do vás zahryzne, zachovajte pokoj, jemu ľudské mäso nechutí, nechá vás tak. Rada je to síce pekná, ale chce naozaj pevné nervy. Stretnutie s medveďom však nemožno brať na ľahkú váhu. „Ťažko odporučiť, ako sa v takej situácii zachovať,“ povedal nám Ing. Hrúz, zoológ zo Správy CHKO Poľana. „Rôzne rady sú neraz len v teoretickej rovine. Samozrejme, že nebezpečenstvo sa zvyšuje, ak medveďa prekvapíme, čo sa týka najmä medvedice s mladými. Celkovo je však medveď veľmi plachý. Ak zacíti ľudský pach alebo počuje rozhovor, utečie.“ Stretnutia s medveďmi nie sú až také časté. Vďaka atraktivite a medializácii to vyzerá tak, že medveďov je priveľa, že sú premnožené. Ochrancovia prírody tvrdia opak. Pravda, hodnoverné číslo o početnosti chýba. Chcelo by to kvalitné sčítanie. „Ja mám z oblasti Poľany nafotených okolo dvadsať brlohov, ktoré sme našli, alebo na ktoré nás upozornili lesníci a poľovníci,“ povedal nám strážca CHKO Poľana Jaroslav Babic. Podľa jeho slov i podľa odbornej literatúry medveď je z 85 percent vegetarián, ktorý sa živí najmä ovocím, žaluďmi, bukvicami... O tom, že má rád med, vieme už z rozprávok. Čo sa týka mäsitej stravy, dáva prednosť zdochlinám pred čerstvým mäsom. Na šírenie medveďov má vplyv vyrušovanie ľuďmi, ale aj fakt, že poľovníci v niektorých revíroch v neúmerne širokej miere prikrmujú zver silážou a jadrovým krmivom, ktoré sú pre medveďa veľkým lákadlom. Rovnako ako nelegálne smetiská. Podľa názoru zoológov medveď – na rozdiel od rysov a vlkov - nemá výraznejší vplyv na rozšírenie srnčej alebo diviačej zveri.