Nedeľa, 23. september, 2018 | Meniny má Zdenka

Viem, že ma mnohí nemajú radi...

Keď som sa pýtala na Rasťa Piška niektorých jeho bývalých učiteľov na terajšej Združenej strednej škole obchodu a služieb v Martine, nevedeli mi odpovedať.

Nijako im v pamäti špeciálne neutkvel. Veru tak, jeden zo súčasných najvýraznejších imitátorov a humoristov na Slovensku bol priemerným, nenápadným výrastkom. Spomenuli si však na jeho ročník vďaka jednej nezvyčajnosti: počas vyučovania niektorý z učňov neprestajne čítal knihy pod lavicou.

Prezraďte, čo ste pod lavicou ustavične čítali?

Vždy som sa intenzívne zaujímal o film a divadlo, a tak to bola väčšinou literatúra z tejto oblasti. Zbožňoval som knižné vydania hier Voskovca a Wericha, divadla Semafor a to málo, čo vtedy vyšlo z tvorby Lasicu a Satinského. Pretože bol socializmus a veľa takýchto kníh nevychádzalo a bolo sa k nim ťažké dostať, mal som, našťastie, kamarátov v Matici slovenskej, ktorí mi pri výpožičkách pomáhali.

Takže žiadny Winnetou?

Ale áno. V detstve som čítaval asi všetko, čo chlapci v detstve čítavajú. Boli to predovšetkým mayovky, verneovky, ale mal som rád aj knihy Astrid Lindgrenovej, Jacka Londona a mnoho ďalších. Prečítal som toho veľa, tuším celú Miestnu ľudovú knižnicu v Abramovej, čo bolo vyše tisíc zväzkov. Keď náš pán učiteľ Kodýdek objednával do knižnice nové knihy, dal mi vypracovať zoznam, aby som objednal tie, ktoré ešte nemáme.

Čo sa vám vybaví pri spomienke na učňovské roky?

Rád spomínam na spolužiakov a dievčatá, s ktorými som sa nevidel už celé veky. A aj na niektorých pedagógov, najmä na triedneho Junasa, ktorý vo mne podnietil lásku k cestovaniu. Cestovali sme s ním po zahraničí už od prvého ročníka. Nešlo o klasické školské výlety. Jednoducho prišiel do triedy, oznámil, že má cez víkend namierené do Prahy, Berlína alebo Budapešti a spýtal sa, či nechceme ísť s ním. A tak sme sa desiati - jedenásti v piatok po vyučovaní s triednym odobrali rovno k vlaku a v pondelok sme sa vrátili rovno do školy.

 Aký ste boli študent?

 V tomto období som síce začínal na javisku ochotníckeho divadla, ale badať to na mojom správaní nebolo. Ako žiak som pravdepodobne patril k tým lepším, lebo na konci môjho štúdia mi ZRPŠ venovalo knihu  „za výborný prospech v školskom roku 1979/80

Medzi študentmi sa pestuje akási kultúra triednych prezývok. Mali ste nejakú?

Občas ma spolužiaci oslovovali „Umelec, na čo som bol celkom hrdý. Ale spomínam si, že prezývku mala naša trieda. Keďže inštalatéri sme chodil do triedy so zámočníkmi, čo sa zapisovalo ako Z-I, „prezývali nás medzi učiteľmi i študentmi - zoologicko-imbecili.

Vyštudovali ste za inštalatéra a dlho ste túto prácu vykonávali. Žije ešte vo vás aspoň časť z tohto remesla, alebo sa úplne vytratilo?

Samozrejme, že som na inštalatérčinu nezabudol. Veď som sa ňou živil takmer 15 rokov. Ale aj v tomto remesle išiel vývoj dopredu. Drobné závady, ako pokazený splachovač či kvapkajúci vodovod, si opravujem sám. Vedel by som si
poradiť aj s väčšími prácami, ale, žiaľ, už nemám doma potrebný „vercajg
a problémy sú aj so zháňaním materiálu. Mojou špecialitou je momentálne „diagnostikovanie závady a svojím kamarátom viem povedať, o akú poruchu ide a koho majú zavolať.

Jeden z vašich učiteľov Ľudovít Lettrich na vás prezradil, že ste sa vraj verejne ako imitátor Jozefa  Kronera, okrem iného aj skvelého rozprávača známej televíznej rozprávky Maťko a Kubko, prejavili na lyžiarskom výcviku v Jasenskej doline, čím ste mnohých prekvapili.

Hlasy imitujem od štrnástich rokov, takže na strednej škole som už mal vytvorený pomerne široký repertoár. A tú situáciu na mňa narafičili moji spolužiaci a kamaráti. Parodovaním našich učiteľov a populárnych hercov som ich zabával už dlhšie, ale prasklo to až na spomínanom lyžiarskom výcviku. Jednoducho ma „nabonzovali profesorom a odvtedy som už  nemal pokoj.

Vraj ste už onedlho „imitátorsky„ vystupovali na akejsi akcii, ktorá vám pomohla na dráhu, po ktorej sa pohybujete doposiaľ. Ako to všetko bolo?

Išlo o futbalový zápas medzi hercami martinského divadla a novinármi vtedy Života Turca v Turčianskych Tepliciach v roku 1978. Akciu moderoval Jano Šesták, s ktorým som vtedy spolupracoval v Divadle malých javiskových foriem Dimafor pri vtedajšom Závodnom klube ROH ZŤS. Práve on ma oslovil, aby som v prestávke vystúpil s imitáciou známych českých a slovenských hercov, ktorých som mal vtedy v repertoári. V tomto divadle som v podstate vyrastal ako ochotník. Až v roku  1991 som začal profesionálne hrať v Žiline, zároveň v rozhlase a neskôr v televízii s Nogom a Skrúcaným.

Zvyknete parodovať politikov na základe ich výrokov a vlastností. A teraz buďte trošku sebakritický: Má Rasťo Piško vlastnosť, ktorú možno karikovať?

 Každý človek má isté charakteristické vlastnosti, gestá, farbu hlasu, dikciu a typické frázy, ktoré sa dajú karikovať. Istotne ich mám aj ja, ale ktoré to sú, to vám neprezradím. Keby som o nich vedel, tak ich odstránim. To je  úloha pre imitátora a parodistu a v tom je aj jeho umenie: vystihnúť v náznaku a v skratke podobu toho
druhého. Ak sa nájde imitátor, ktorý dokáže sparodovať mňa a ostatní ma v tej karikatúre spoznajú, budem mimoriadne poctený.

Dokážete si urobiť „srandu aj zo seba? Znesiete zábavu iných na váš účet?

Človek, ktorý nemá zmysel pre sebairóniu, nemá právo robiť humor. Mnohí sa chceli zabaviť na môj účet, ale myslím si, že sa im to zatiaľ veľmi nepodarilo. Kedysi, v jednom denníku, ktorý už skrachoval, vychádzali akési „Listy Piškovi z dediny Malá Amerika. Bol to však taký násilný a jedovatý humor, že človeku sa z toho ježili vlasy na hlave. A čo bolo podstatné, nikto sa na tom nesmial.

Z pozície imitátora ste sa presunuli k humoristovi, satirikovi politickej scény. Myslíte, že na Slovensku je stále záujem o tento druh humoru?

Je pravda, že politici nám zovšedneli a figúrky typu Ľupták, Slota, Mečiar či Húska pomaly miznú do zabudnutia a noví tvoria akúsi sivú masu. Za tie roky sa naučili obliekať, kultivovane vystupovať a rozprávajú nám rovnaké frázy. Už takmer nevidieť rozdiel medzi opozíciou a koalíciou. Odhaliť to, kto je hlúpy či múdry, kto to myslí dobre a kto je podvodník, je oveľa ťažšie. Ide o to, či to ľudia ešte chcú vôbec odhaľovať.

Veľkou konkurenciou vám je  Uragán, ktorý si získal popularitu práve vďaka tomu, že sa politickej téme vyhýba. Neuvažovali ste v tomto smere nad zmenou?

Nie že by som nedokázal vyprodukovať zábavu typu, aký robí Uragán, ale nikdy som nič podobné nerobil. A obávam sa, že keby som začal, poklopalo by si pár ľudí, ktorí ma poznajú, prstom na čelo. Rovnako je to aj s Uragánom. Nerobia satiru, lebo to nevedia a nechcú robiť. Čo sa týka mňa, budem vždy robiť taký humor, ktorý sa páči predovšetkým mne a diváci sa môžu pridať. Ak nie, majú na výber iných humoristov.  Myslím si, že dnes nájdeme viac humoru v knihách a v divadlách ako v televízii. Televízia sa uberá cestou zábavy, súťažných kvízov a talkshow, kde vystupujú ľudia z ulice a zabávajú sami seba. Ubúda kabaretov, málokto na Slovensku už dokáže napísať vypointovanú scénku alebo skeč. Priznám sa, že toto nie je cesta, ktorou by som chcel ísť.

Vaša satira sa dokáže osoby, na ktorú ňou mierite, dotknúť. Nestáva sa, že vám to pri prípadnom stretnutí „vytmaví“?

Preceňujete Slovákov. Sme v podstate zbabelý národ a za roky socializmu sme si zvykli šomrať a nadávať doma alebo v krčme. Viem, že mnohí ma nemajú radi, ale povedať mi to do očí našlo za tie roky odvahu len pár ľudí, ktorých by som spočítal na prstoch dvoch rúk. Niektorí si kompenzovali nenávisť výhražnými anonymami, ale aj to som prežil. A som na to aj patrične hrdý, lebo Nemci majú jedno príslovie: „Veľa nepriateľov – veľká česť!

Ste herec, scenárista, humorista, imitátor. Čím ešte nás chcete prekvapiť v budúcnosti?

Pracujem na niekoľkých veciach, ale pokiaľ neuzrú svetlo sveta, nemá zmysel o nich hovoriť. Hádam spomeniem len to, že pripravujem knižku humorných poviedok a píšem divadelný kabaret pre seba a kolegov Nogu a Skrúcaného, s ktorým by sme možno už túto zimu mohli vyraziť na turné po slovenských mestách.

 

 

Miroslava Dírerová

 

 

 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  3. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  4. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  5. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  6. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  7. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  9. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  10. Najužitočnejšia appka
  1. Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku
  2. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  5. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  6. Polus Market – trh v srdci nákupného centra
  7. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  8. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  9. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  10. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  1. Najužitočnejšia appka 17 490
  2. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 204
  3. V O2 to s dátami poriadne prehnali 10 997
  4. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 10 284
  5. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 606
  6. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 379
  7. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 4 353
  8. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 4 270
  9. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 3 850
  10. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 3 631

Hlavné správy z MY Zvolen

Študent zo Zvolena získal v Birminghame cenu Mladý fotograf roka

Pri školskej práci, ktorú Oliver Kuklovský zameral na LGBT komunitu, stratil všetky predsudky, ktoré kedysi mal.

Úvod novej sezóny MVK Zvolen nevyšiel, nad jeho sily bol extraligový nováčik

V prvom kole volejbalovej extraligy mužov privítali volejbalisti MVK Zvolen nováčika z Komárna.

V Miškovci sa bili zvolenskí chuligáni, musela zasahovať polícia

Toto na hokejové štadióny rozhodne nepatrí. Po tomto incidente žiada vedenie maďarského klubu svojich fanúšikov, aby necestovali na zápas do Detvy.

Pohodlné víťazstvo HKM v Miškovci. Skapski si udržal prvé čisté konto v našej lige

HKM Zvolen uspel u maďarského nováčika bez väčších problémov.

Detva doma nebodovala, Liptáci vyhrali o gól

Detva znižovala v záverečnej tretine z presilovky, ale vyrovnať sa jej už nepodarilo.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pezinské vinobranie poznačila víchrica, pomáhali aj hasiči

Popadané stromy, zdemolované stánky či prevrátené smetiaky.

Starosta sa zabýval v dome zo slamy, tvrdí, že by nemenil

Chcel dom, ktorý má dušu. Televízor nepotrebuje.

Dobrú vodu z podzemia odčerpávajú akvaparky

Vody v najmenších prírodných prameňoch ubúda.

V nitrianskej fakultnej nemocnici vymenili ďalšieho riaditeľa

Martin Neštický je zatiaľ funkciou len poverený.

Vybrali SME

Už ste čítali?