Štvrtok, 22. február, 2018 | Meniny má Etela
Pridajte si svoje mesto

Viem, že ma mnohí nemajú radi...

Keď som sa pýtala na Rasťa Piška niektorých jeho bývalých učiteľov na terajšej Združenej strednej škole obchodu a služieb v Martine, nevedeli mi odpovedať.

Nijako im v pamäti špeciálne neutkvel. Veru tak, jeden zo súčasných najvýraznejších imitátorov a humoristov na Slovensku bol priemerným, nenápadným výrastkom. Spomenuli si však na jeho ročník vďaka jednej nezvyčajnosti: počas vyučovania niektorý z učňov neprestajne čítal knihy pod lavicou.

Prezraďte, čo ste pod lavicou ustavične čítali?

Vždy som sa intenzívne zaujímal o film a divadlo, a tak to bola väčšinou literatúra z tejto oblasti. Zbožňoval som knižné vydania hier Voskovca a Wericha, divadla Semafor a to málo, čo vtedy vyšlo z tvorby Lasicu a Satinského. Pretože bol socializmus a veľa takýchto kníh nevychádzalo a bolo sa k nim ťažké dostať, mal som, našťastie, kamarátov v Matici slovenskej, ktorí mi pri výpožičkách pomáhali.

Takže žiadny Winnetou?

Ale áno. V detstve som čítaval asi všetko, čo chlapci v detstve čítavajú. Boli to predovšetkým mayovky, verneovky, ale mal som rád aj knihy Astrid Lindgrenovej, Jacka Londona a mnoho ďalších. Prečítal som toho veľa, tuším celú Miestnu ľudovú knižnicu v Abramovej, čo bolo vyše tisíc zväzkov. Keď náš pán učiteľ Kodýdek objednával do knižnice nové knihy, dal mi vypracovať zoznam, aby som objednal tie, ktoré ešte nemáme.

Čo sa vám vybaví pri spomienke na učňovské roky?

Rád spomínam na spolužiakov a dievčatá, s ktorými som sa nevidel už celé veky. A aj na niektorých pedagógov, najmä na triedneho Junasa, ktorý vo mne podnietil lásku k cestovaniu. Cestovali sme s ním po zahraničí už od prvého ročníka. Nešlo o klasické školské výlety. Jednoducho prišiel do triedy, oznámil, že má cez víkend namierené do Prahy, Berlína alebo Budapešti a spýtal sa, či nechceme ísť s ním. A tak sme sa desiati - jedenásti v piatok po vyučovaní s triednym odobrali rovno k vlaku a v pondelok sme sa vrátili rovno do školy.

 Aký ste boli študent?

 V tomto období som síce začínal na javisku ochotníckeho divadla, ale badať to na mojom správaní nebolo. Ako žiak som pravdepodobne patril k tým lepším, lebo na konci môjho štúdia mi ZRPŠ venovalo knihu  „za výborný prospech v školskom roku 1979/80

Medzi študentmi sa pestuje akási kultúra triednych prezývok. Mali ste nejakú?

Občas ma spolužiaci oslovovali „Umelec, na čo som bol celkom hrdý. Ale spomínam si, že prezývku mala naša trieda. Keďže inštalatéri sme chodil do triedy so zámočníkmi, čo sa zapisovalo ako Z-I, „prezývali nás medzi učiteľmi i študentmi - zoologicko-imbecili.

Vyštudovali ste za inštalatéra a dlho ste túto prácu vykonávali. Žije ešte vo vás aspoň časť z tohto remesla, alebo sa úplne vytratilo?

Samozrejme, že som na inštalatérčinu nezabudol. Veď som sa ňou živil takmer 15 rokov. Ale aj v tomto remesle išiel vývoj dopredu. Drobné závady, ako pokazený splachovač či kvapkajúci vodovod, si opravujem sám. Vedel by som si
poradiť aj s väčšími prácami, ale, žiaľ, už nemám doma potrebný „vercajg
a problémy sú aj so zháňaním materiálu. Mojou špecialitou je momentálne „diagnostikovanie závady a svojím kamarátom viem povedať, o akú poruchu ide a koho majú zavolať.

Jeden z vašich učiteľov Ľudovít Lettrich na vás prezradil, že ste sa vraj verejne ako imitátor Jozefa  Kronera, okrem iného aj skvelého rozprávača známej televíznej rozprávky Maťko a Kubko, prejavili na lyžiarskom výcviku v Jasenskej doline, čím ste mnohých prekvapili.

Hlasy imitujem od štrnástich rokov, takže na strednej škole som už mal vytvorený pomerne široký repertoár. A tú situáciu na mňa narafičili moji spolužiaci a kamaráti. Parodovaním našich učiteľov a populárnych hercov som ich zabával už dlhšie, ale prasklo to až na spomínanom lyžiarskom výcviku. Jednoducho ma „nabonzovali profesorom a odvtedy som už  nemal pokoj.

Vraj ste už onedlho „imitátorsky„ vystupovali na akejsi akcii, ktorá vám pomohla na dráhu, po ktorej sa pohybujete doposiaľ. Ako to všetko bolo?

Išlo o futbalový zápas medzi hercami martinského divadla a novinármi vtedy Života Turca v Turčianskych Tepliciach v roku 1978. Akciu moderoval Jano Šesták, s ktorým som vtedy spolupracoval v Divadle malých javiskových foriem Dimafor pri vtedajšom Závodnom klube ROH ZŤS. Práve on ma oslovil, aby som v prestávke vystúpil s imitáciou známych českých a slovenských hercov, ktorých som mal vtedy v repertoári. V tomto divadle som v podstate vyrastal ako ochotník. Až v roku  1991 som začal profesionálne hrať v Žiline, zároveň v rozhlase a neskôr v televízii s Nogom a Skrúcaným.

Zvyknete parodovať politikov na základe ich výrokov a vlastností. A teraz buďte trošku sebakritický: Má Rasťo Piško vlastnosť, ktorú možno karikovať?

 Každý človek má isté charakteristické vlastnosti, gestá, farbu hlasu, dikciu a typické frázy, ktoré sa dajú karikovať. Istotne ich mám aj ja, ale ktoré to sú, to vám neprezradím. Keby som o nich vedel, tak ich odstránim. To je  úloha pre imitátora a parodistu a v tom je aj jeho umenie: vystihnúť v náznaku a v skratke podobu toho
druhého. Ak sa nájde imitátor, ktorý dokáže sparodovať mňa a ostatní ma v tej karikatúre spoznajú, budem mimoriadne poctený.

Dokážete si urobiť „srandu aj zo seba? Znesiete zábavu iných na váš účet?

Človek, ktorý nemá zmysel pre sebairóniu, nemá právo robiť humor. Mnohí sa chceli zabaviť na môj účet, ale myslím si, že sa im to zatiaľ veľmi nepodarilo. Kedysi, v jednom denníku, ktorý už skrachoval, vychádzali akési „Listy Piškovi z dediny Malá Amerika. Bol to však taký násilný a jedovatý humor, že človeku sa z toho ježili vlasy na hlave. A čo bolo podstatné, nikto sa na tom nesmial.

Z pozície imitátora ste sa presunuli k humoristovi, satirikovi politickej scény. Myslíte, že na Slovensku je stále záujem o tento druh humoru?

Je pravda, že politici nám zovšedneli a figúrky typu Ľupták, Slota, Mečiar či Húska pomaly miznú do zabudnutia a noví tvoria akúsi sivú masu. Za tie roky sa naučili obliekať, kultivovane vystupovať a rozprávajú nám rovnaké frázy. Už takmer nevidieť rozdiel medzi opozíciou a koalíciou. Odhaliť to, kto je hlúpy či múdry, kto to myslí dobre a kto je podvodník, je oveľa ťažšie. Ide o to, či to ľudia ešte chcú vôbec odhaľovať.

Veľkou konkurenciou vám je  Uragán, ktorý si získal popularitu práve vďaka tomu, že sa politickej téme vyhýba. Neuvažovali ste v tomto smere nad zmenou?

Nie že by som nedokázal vyprodukovať zábavu typu, aký robí Uragán, ale nikdy som nič podobné nerobil. A obávam sa, že keby som začal, poklopalo by si pár ľudí, ktorí ma poznajú, prstom na čelo. Rovnako je to aj s Uragánom. Nerobia satiru, lebo to nevedia a nechcú robiť. Čo sa týka mňa, budem vždy robiť taký humor, ktorý sa páči predovšetkým mne a diváci sa môžu pridať. Ak nie, majú na výber iných humoristov.  Myslím si, že dnes nájdeme viac humoru v knihách a v divadlách ako v televízii. Televízia sa uberá cestou zábavy, súťažných kvízov a talkshow, kde vystupujú ľudia z ulice a zabávajú sami seba. Ubúda kabaretov, málokto na Slovensku už dokáže napísať vypointovanú scénku alebo skeč. Priznám sa, že toto nie je cesta, ktorou by som chcel ísť.

Vaša satira sa dokáže osoby, na ktorú ňou mierite, dotknúť. Nestáva sa, že vám to pri prípadnom stretnutí „vytmaví“?

Preceňujete Slovákov. Sme v podstate zbabelý národ a za roky socializmu sme si zvykli šomrať a nadávať doma alebo v krčme. Viem, že mnohí ma nemajú radi, ale povedať mi to do očí našlo za tie roky odvahu len pár ľudí, ktorých by som spočítal na prstoch dvoch rúk. Niektorí si kompenzovali nenávisť výhražnými anonymami, ale aj to som prežil. A som na to aj patrične hrdý, lebo Nemci majú jedno príslovie: „Veľa nepriateľov – veľká česť!

Ste herec, scenárista, humorista, imitátor. Čím ešte nás chcete prekvapiť v budúcnosti?

Pracujem na niekoľkých veciach, ale pokiaľ neuzrú svetlo sveta, nemá zmysel o nich hovoriť. Hádam spomeniem len to, že pripravujem knižku humorných poviedok a píšem divadelný kabaret pre seba a kolegov Nogu a Skrúcaného, s ktorým by sme možno už túto zimu mohli vyraziť na turné po slovenských mestách.

 

 

Miroslava Dírerová

 

 

 


  1. Sliačsky prameň je v strednej Európe ojedinelý Foto 400
  2. Šnúru či mostík urobí Zuzana Niščáková aj dnes 292
  3. Vo Zvolene rastie veľký tenisový talent, Samuel Melaga dvojnásobným majstrom Slovenska 238
  4. Cestu smrti nahradila iná 211
  5. Zvolenský zámok prichádza s novými podujatiami Foto 141
  6. Karol L. Zachar prežil v Babinej rané detstvo 107
  7. Vzácnu rodinnú hrobku zachraňuje mesto Foto 80
  8. Zvolenskí volejbalisti cestovali z Trenčína s víťazstvom 42
  9. Fínsky brankár Nieminen vo Zvolene skončil 39
  10. Dudinský rekord: Prácu nemá iba 27 zo 756 ľudí 39

Najčítanejšie správy

Zvolen

Sliačsky prameň je v strednej Európe ojedinelý

Minerálne vody, vyvierajúce v kúpeľoch Sliač, využívali ľudia už v stredoveku.

Šnúru či mostík urobí Zuzana Niščáková aj dnes

Že sa bude aktívne venovať tancu, začala tušiť v poslednom ročníku gymnázia, keď dostala od osvetového strediska možnosť diaľkovo študovať školu pre učiteľov tanca.

Vo Zvolene rastie veľký tenisový talent, Samuel Melaga dvojnásobným majstrom Slovenska

Dve zlaté medaily z majstrovstiev Slovenska v tenise priniesol domov do Zvolena 12-ročný Samuel Melaga.

Cestu smrti nahradila iná

Na cestách regiónu zomrelo vlani deväť ľudí. Okresu Detva patrí prím z hľadiska požitia alkoholických nápojov vinníkom dopravnej nehody.

Zvolenský zámok prichádza s novými podujatiami

Zámok vás pohostí. Umením pre malých aj veľkých.

Blízke regióny

Policajná naháňačka: Pred súdom dnes prehovorili strelec aj posádka unikajúceho auta

Obžalovaný Michal unikal pred policajtmi už viackrát, jeho posledná jazda v júni 2017 sa však skončila tragicky pre Tomáša (†17). Toho zasiahla policajná strela na zadnom sedadle.

Bystrica chystá veľké privítanie Anastasie Kuzminovej na 1. marca

Presný program mesto upresní v najbližších dňoch.

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

V Banskobystrickom kraji môžu ľudia o komfortnom cestovaní len snívať

Filip Hlubocký: Železničná infraštruktúra je v dezolátnom stave. Už desiatky rokov sa nepostavil kilometer trate.

Starostovia 85 obcí z Gemera - Malohontu sú nespokojní s prípravou R2

Predstavitelia samospráv žiadajú premiéra, aby preveril, prečo sa stanovené ciele neplnia.

Všetky správy

Evita sa zbavila stratového vydavateľstva. Spôsobom, aký využil aj Bašternák

Podnikateľka a spisovateľka Eva Urbaníková zrušila svoje vydavateľstvo. Urobila to spôsobom, ktorý ministerstvo označuje za špekulatívne.

Verejné korčuľovanie je preč. Čo spravil Ramsay s reprezentáciou?

Kam sa posunula slovenská hokejová reprezentácia od posledného šampionátu v Kolíne? Slováci našli systém, disciplínu ešte nie.

Česi porazili USA a postúpili už do semifinále

Do olympijského turnaja vstúpili rozpačito.

Medailu môžu získať po 42 rokoch. Nemci senzačne vyradili Švédov

O medaily budú v Pjongčangu okrem Nemcov bojovať aj Rusi, Česi a Kanaďania.

Slovenskí oligarchovia chceli pomôcť, cesta nakoniec končí v poli

Nedokončený nadjazd na kraji Bratislavy neplánujú dostavať.