Prvý školský deň sa v Severoosetskom meste Beslan zmenil na peklo. Čečenskí teroristi obsadili školu a niekoľko dní v nej zadržiavali stovky detí i dospelých. Dráma sa skončila útokom ruských bezpečnostných jednotiek, po ktorom ostali stovky mŕtvych. Svedectvá rukojemníkov o prežitých hrôzach zapĺňajú novinové stránky. Prečo musel niekto zatiahnuť do boja za svoju pravdu práve deti? Čím sa previnili, že museli zomrieť? Otázky ostávajú nezodpovedané.
Pol roka v Čečensku
Od polovice februára žil Kajo Zbořil z Podzámčoka v Ingušskej Nazrani. Ako humanitárny pracovník Českej katolíckej charity sa staral o škôlky v Čečensku, aj Ingušsku. Vrátil sa koncom augusta, pár dní pred voľbami čečenského prezidenta, pár dní pred teroristickým útokom na osetskú školu. „Situácia v oblasti bola napätá,“ hovorí o posledných dňoch svojho pobytu. „Radikáli sa vyhrážali riaditeľom škôl, v ktorých mali byť zriadené volebné miestnosti, vybuchlo pár bômb, niekoľkých ľudí uniesli...“ Pokračovali aj razie vojakov v ingušských utečeneckých táboroch, pri ktorých hľadali ľudí zodpovedných za júnové útoky v Nazrani.
Krvná pomsta
Väčšina obyvateľov susedného Osetska je na rozdiel od Ingušska a Čečenska pravoslávna, hoci sa nájdu aj moslimovia. Napriek tomu k náboženským nezhodám nedochádzalo. Trochu nevraživosti prechovávali Oseti k Ingušom, čo sa ťahá od Stalinovho presídľovania kaukazských národov. „Keď sme išli do Osetska, tak bolo lepšie, keď sme mali čečenského šoféra. Čečenec nemal problémy, keď nás zastavili policajti,“ hovorí Kajo Zbořil. Nemusel platiť žiadne vymyslené pokuty. Hrôza, ktorú prežili všetci rukojemníci z Beslanskej školy, sa zrejme rýchlo prejaví. Pokoj je minulosťou. „Situácia sa skomplikuje, nevraživosť medzi národmi vzrastie. Tam tiež platí krvná pomsta a príbuzní zabitých detí sa budú snažiť pomstiť Čečencom,“ dodáva. Navyše sa strach šíri aj v iných kaukazských národoch, ktoré sa začínajú obávať podobných drám.
Prečo?
Prečo došlo k tomuto útoku? Bol v tom zámer destabilizovať celý Kaukaz? „Môže za tým byť snaha dokázať ruským špeciálnym jednotkám, že dokážu dostať zbrane aj mimo Čečenska. Dokázali to útokmi v júni v Ingušsku a teraz to posunuli ešte ďalej. A trochu sa zabúda na dve lietadlá, ktoré sa zrútili asi týždeň predtým,“ dodáva Kajo Zbořil. Sám sa v Čečensku necítil nikdy v ohrození, napriek tomu, že k útokom stále dochádzalo. Čečenskí útočníci sa však zameriavali na ruské jednotky, prípadne na proruských predstaviteľov. Teraz bude zrejme všetko inak.
Milan SUJA